|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
12. september 2002
|
Arcibiskupova výzva
|
Juraj Hrabko
|
Výzva arcibiskupa - metropolitu Jána Sokola, v ktorej naznačil veriacim, ktorú stranu voliť a ktorú nie, oživila volebnú kampaň. Vášnivé a odmietavé reakcie politikov ukázali, ako ľahko podľahnú čo i len slabému brnknutiu na tému, o ktorej sa domnievajú, že patrí výlučne do ich teritória. Začali zrazu hovoriť o potrebe odluky cirkvi od štátu, hoci ani jedna z kandidujúcich strán ho nemá vo volebnom programe a viaceré z nich ani nevedia, o čo v odluke cirkvi od štátu v podstate ide. Povedané obrazne - urobili z muchy slona, a tým aj obrovskú kampaň letáku, o ktorej sa arcibiskupovi pri jeho písaní nemohlo ani snívať. Leták totiž adresoval a bol distribuovaný výlučne kresťanom-katolíkom a naviac iba Slovákom v oblasti jeho pôsobenia, t.j. bratislavskej, trnavskej, nitrianskej a banskobystrickej oblasti. Vďaka neuváženým reakciám politikov však prekročil hranice Sokolovho pôsobenia a stal sa na pár dní celoslovenskou témou, pričom úplne zatienil aj posolstvo Pastierskeho listu Konferencie biskupov Slovenska. Čo je možno aj jedným z dôvodov neobvykle výrazného dištancovania sa predsedu biskupov voči letáku.
Kvôli zachovaniu zdania, že ide naozaj o celospoločenský problém, sa k slovu dostali v médiách nielen politici, ale aj odborníci z rôznych oblastí - sociológovia, politológovia, právnici. Podľa pracovníčky Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied arcibiskup Sokol nerešpektoval napísaním letáku ústavnú zásadu, podľa ktorej sa Slovensko neviaže na žiadnu ideológiu a náboženstvo. "Náboženská ideológia sa nemá čo miešať do fungovania štátu," zdôraznila. Faktom je, že o fungovaní štátu a jeho inštitúciách nie je vo výzve ani slovo. Aj viacero politikov prezentovalo rovnaký názor - azda najčarovanejšie z nich podpredseda vlády Ľubomír Fogaš, podľa ktorého "starostlivosť o veci verejné je potrebné ponechať politickým stranám". Privatizácia spravovania vecí verejných politickými stranami je však nemiestna. Politika má slúžiť ľuďom, a nie ľudia politike. Čím viac budú politické strany vnímať politiku iba ako spravovanie vecí verejných, ale nie aj s dovetkom - pre verejnosť a v prospech verejnosti - tým viac budú ľudia a ich rôzne združenia do spravovania vecí verejných hovoriť.
Je nepochybné, že aj arcibiskup Sokol má právo na slobodu prejavu. I keď ho sám upiera iným - stačí pripomenúť odsúdeného novinára za názor, odpísaný z filmu Ľud versus Larry Flint. Má právo usmerniť veriacich, kde je dobro a zlo a používať morálne kritériá, ako tvrdí jeho osobný tajomník, i keď stačí pripomenúť arcibiskupovu minulosť spred niekoľkých desaťročí. Politikov však zrejme rozhnevalo to, čo robia aj sami - tak, ako oni, aj arcibiskup iba mobilizoval svoju členskú základňu.
Farizejstvo politikov, čerstvých zástancov občianskej spoločnosti, je v tom, že mlčali v časoch, kedy arcibiskup Sokol alebo katolícka cirkev namietala proti slobode umenia. Nebolo to totiž pred voľbami.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|