Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       12. september 2002 1300 štátnych zamestnancov dostane definitívu zrejme aj bez potrebných skúšok Monika Murová 1300 štátnych zamestnancov dostane definitívu zrejme aj bez školení a skúšok, ktoré nariadila vláda 4. septembra. Spôsobil to pozmeňujúci návrh pri poslednej novele zákona o štátnej službe. Podrobnosti pripája Monika Murová. Pri poslednej novele zákona o štátnej službe, totiž poslanci za SDĽ navrhli, aby takzvaní špičkoví odborníci v štátnej službe, ktorí boli do tejto pozície menovaní pred 1. aprílom, získali stálu štátnu službu bez absolvovania ďalšieho vzdelania a skúšok. Jednoducho povedané, 1300 štátnych zamestnancov na základe toho dostalo privilégium získať takzvanú definitívu automaticky. Predseda Úradu pre štátnu službu to považuje za nespravodlivé a diskriminujúce voči tým štátnym zamestnancom, ktorí budú musieť celú procedúru vzdelávania a skúšok absolvovať. Hovorí Ľubomír Plai. AUDIO: "Je to neprijateľné aj z toho pohľadu, že v demokratickom štáte nie je možné na zákonnej osnove vytvárať kasty medzi štátnymi zamestnancami. V tomto prípade ide o 35 tisíc štátnych zamestnancov." Z nich 1300 špičkových odborníkov, ktorí môžu od 1. septembra získať definitívu bez skúšok, pracuje prakticky vo všetkých rezortoch. Predseda úradu predpokladá, že všetky využijú možnosť menovať ich do stálej štátnej služby aj bez skúšok. Niektoré dokonca tak už urobili. Opäť Ľubomír Plai: AUDIO: "Prakticky najviac ich bolo v rezorte ministerstva vnútra, osobitne v rezorte sekcie verejnej správy ich bolo 50. To, koľko bolo takýchto špičkových odborníkov v jednotlivých rezortoch, záviselo v každom od financií, koľko na to uvoľnilo ministerstvo financií." Pretože ide o veľmi neštandardný zásah do zákona, úrad sa podľa Plaia rozhodol postupovať takto: AUDIO: "My sme nútení pripraviť a dať podanie na Ústavný súd, pretože si myslím, že je to porušenie princípu rovnosti, ktorý je garantovaný Ústavou Slovenskej republiky." Problémom podľa Plaia nie je len rozpor s ústavou, ale aj porušenie dvoch medzinárodných dohovorov - napríklad dohovoru o diskriminácii v zamestnaní a povolaní či porušenie paktu o občianskych a politických právach, ktorý je súčasťou slovenského právneho poriadku. Napriek podnetu na ústavný súd sa však zrejme nepodarí zabrániť tomu, aby spomínaných 1300 úradníkov získalo definitívu takýmto jednoduchým spôsobom. Úrad totiž svoj podnet ešte len pripravuje. Kým ho ústavný súd dostane, a kým jeho sudcovia rozhodnú, môže mať 1300 úradníkov definitívu vo svojich rukách. Diskriminačné a neférové je to podľa šéfa úradu aj preto, že mnohí kvalitní štátni zamestnanci nemohli získať status špičkových odborníkov, lebo na to jednotlivé rezorty jednoducho nemali peniaze. Kvôli tomu sa dokonca podľa Plaia situácia riešila na úradoch aj takto: AUDIO: "Na Slovensku v tejto oblasti dokonca vládla aj taká prax, že sa vlastne dohodli a točili sa, že jeden rok boli špičkoví odborníci - povedali si, teraz budete vy piati, prosto minimálne 5000 korún bol vyšší ten príjem pre zamestnanca, ktorý mal určenie špičkový odborník. A potom sa vymenili a druhý rok boli ďalší, aby sa takto vymenili. Preto hovorím, že je to veľmi nespravodlivé, voči tím ostatným, dokonca špičkovým odborníkom, ktorí to doporučenie nemali, lebo neboli peniaze." Úrad však mohol konať skôr. V čase, keď bol zákon na stole u prezidenta, mohol upozorniť na problém a požiadať Rudolfa Schustera, aby zákon nepodpísal. Plai však na otázku, prečo tak nespravili povedal: AUDIO: "My sme si nemohli dovoliť ten prepych, prosto priorita bola, aby prešiel, aby sme mohli pokračovať v uplatňovaní zákona, v budovaní štátnej služby podľa týchto nových princípov. A nemohli sme sa nechať teda zastaviť ani tým, že už vtedy sme vedeli, že v tomto prípade ide o diskrimináciu a porušenie princípu rovnosti." Podľa Plaia by bolo najlepším riešením, keby špičkoví odborníci, ktorých sa to týka, nevyužili možnosť získať definitívu bez zaškolenia a skúšok. Napokon práve školenia by mali prispieť k zmene vzťahov štátnych úradníkov k občanom. Nepôjde pri nich totiž o klasické dopĺňanie vzdelania, ale predovšetkým o získavanie schopností organizovať a komunikovať, čo je zatiaľ základný nedostatok slovenských úradníkov v komunikácii s občanmi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...