Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       13. september 2002 Podľa nadácie Občan a demokracia je súčasný kabinet v oblasti národnostnej politiky omnoho úspešnejší ako Mečiarova vláda Boris Koreň Nadácia Občan a demokracia dnes informovala o svojej analýze postavenia menšín počas dvoch posledných vlád. Publikácia, ktorú predstavila, je venovaná voličom a hodnotí plány a kroky v oblasti menšinovej politiky v rokoch 1994 - 2002. Viac informácií má Boris Koreň. Autormi analýzy sú sociológovia a politológovia Diana Némethová, Ondrej Dostál a Mária Ondruchová, ktorí sa sústredili na vládne programy kabinetov Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu, ich praktické napĺňanie a na najdôležitejšie kauzy spojené s menšinami. Podľa Diany Némethovej z nadácie Občan a demokracia: AUDIO: "Vláda Mikuláša Dzurindu bola ústretovejšia voči menšinám. Možno sa jej nepodarilo do plnej miery realizovať svoje zámery tak, ako si to ona predstavovala, každopádne v porovnaní s Mečiarovou vládou bola jednoznačne v prospech menšín ústretovejšia." Podľa riaditeľky nadácie Občan a demokracia Šarloty Pufflerovej o tom svedčí už ten fakt, že súčasťou koalície v rokoch 1998 až 2002 boli aj zástupcovia menšinovej strany - SMK. Ako dodala, počas tohto obdobia sa dá hovoriť o tom, že práva minorít na Slovensku boli rešpektované na štandardnej úrovni. Naopak, v rokoch 1994 za vlády Vladimíra Mečiara bol podľa autorov analýzy prijatý takzvaný jazykový zákon, ktorý označujú za najnegatívnejší zásah do legislatívy upravujúcej práva menšín od roku 1989. Ústavou predpokladaný zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku počas toho obdobia chýbal. Podľa autorov došlo aj k výraznému zníženiu štátnej podpory kultúrnych aktivít národnostných menšín, k zrušeniu dvojjazyčných vysvedčení a k pokusu o zavedenie takzvaného alternatívneho vyučovania, v rámci ktorého sa na školách s vyučovacím jazykom maďarským mali niektoré predmety vyučovať dvojjazyčne, teda aj po slovensky. Pokiaľ ide o problém rómskej menšiny, tam je podľa Pufflerovej situácia komplikovanejšia. Ani vláda Mikuláša Dzurindu totiž nedokázala výraznejšie zmeniť sociálnu situáciu Rómov. Aj v oblasti riešenia takzvanej rómskej otázky však Pufflerová v posledných rokoch skonštatovala pokrok: AUDIO: "Aj tu, na tomto poli vidno jednoznačne pozitívny posun. Nielen v postojoch, že verejne dávajú najavo vlastne politici dnešnej politickej garnitúry, že chcú tieto problémy riešiť, nie sú to len deklarácie. Naozaj urobili aj nejaké konkrétne kroky. Vidno to na programoch, ktoré sa realizujú, vidno to aj na tom, že slovo splnomocnenkyne pre rómsku komunitu začalo mať väčšiu váhu." Najväčší posun Pufflerová potom vidí v tom, že sa od rétoriky prešlo k realizácii konkrétnych krokov. AUDIO: "I keď, samozrejme, si myslím, že dalo by sa urobiť aj viac. Dalo by sa nielen v týchto konkrétnych programoch, ale aj čo sa týka vlastne opatrení, ktoré vláda zo svojej pozície môže urobiť. A to najmä v školstve. Tých opatrení bolo pomerne málo. A aj financií, ktoré sa venovali tejto problematike bolo tiež pomerne málo." Významný posun v riešení národnostnej problematiky Pufflerová vidí aj v tom, že sa podarilo príslušníkov menšín zapojiť do vládnutia. Pokiaľ ide o maďarskú minoritu, tá bola v rokoch 1998 - 2002 priamo súčasťou vládnej koalície a približne v pomere zodpovedajúcom jej početnosti má zástupcov aj na úrovni obcí a regiónov. AUDIO: "No ale u tej rómskej menšiny, tam sa nedá vôbec hovoriť o nejakej reprezentatívnosti. A myslím si, že stále to bude, aj v tom najbližšom období, zle. Lebo, ako vidíme, tak ani v týchto voľbách tie rómske strany (aj keď ja si nemyslím, že tie rómske strany sú riešením, že by sme mali začať budovať náš politický systém na etnickom princípe), ale už vonkoncom nevidím, že by sa objavovali rómski kandidáti na kandidátkach iných politických strán a keď, tak je to také pro forma, aby sa nepovedalo." Prvé významnejšie úspechy však rómska menšina dosiahla v oblasti komunálnej politiky, kde už má desiatky svojich zástupcov, predovšetkým v pozíciách poslancov obecných zastupiteľstiev. Na otázku Slobodnej Európy, či však existuje v radoch rómskej komunity nejaká ponuka lídrov, ktorí by boli schopní politicky pôsobiť aj na celoštátnej úrovni, Pufflerová odpovedala: AUDIO: "Ja si myslím, že ich je čím ďalej, tým viac. Že začínajú sa tam vynárať." Veľa schopných rómskych lídrov podľa nej pôsobí v mimovládnych organizáciách, kde dosahujú významné úspechy pri riešení rôznych konkrétnych problémov a projektov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...