Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       20. september 2002 Začínajú sa voľby - praktické rady pre občanov Boris Koreň Boris Koreň teraz odpovie na otázky o niektorých problémoch, ktoré môžu nastať pri hlasovaní. V štúdiu sa s ním zhovára Oľga Štefucová. RFE: Prvým môže byť už to, že občan príde do volebnej miestnosti a nie je zapísaný v zozname voličov. Ako má v tom prípade postupovať? KOREŇ: Volič sa vtedy musí preukázať občianskym preukazom, v ktorom je zapísaná aj jeho adresa. Okrsková volebná komisia ho v takomto prípade musí zapísať do zoznamu voličov a umožniť mu voliť. Iný prípad ale môže nastať, ak volič je v zozname zapísaný, ale nevie preukázať svoju totožnosť - stratí napríklad občiansky preukaz, nemá pas, alebo si doklady zabudol. V takom prípade má možnosť doviesť dve osoby známe členom komisie, ktorí jeho totožnosť dosvedčia, stačí ale aj to, ak ho poznajú členovia komisie osobne. RFE: Podľa Ústavy Slovenskej republiky je volebný akt tajný. Čo to prakticky znamená? KOREŇ: Tajnosť volebného aktu spočíva v tom, že občan musí upravovať hlasovacie lístky vo vyhradenom priestore, teda za takzvanou plentou. Zároveň musí hlasovať osobne, čo znamená, že nikto s ním do vyhradeného priestoru nesmie ísť. RFE: Čo ale ak je volič zdravotne handicapovaný, teda napríklad nevidiaci, alebo nie je schopný vyplniť a vhodiť do schránky hlasovací lístok? KOREŇ: Správna poznámka. V takom prípade mu komisia dovolí pomoc, za plentu teda niekto s ním môže ísť, nesmie to však byť nikto z členov komisie. RFE: Môže sa ale stať, že volič nejako pokazí hlasovací lístok, dodatočne ho upraví, dopíše doň niečo, škrtne mená a podobne. Kedy je vlastne hlasovací lístok neplatný a naopak, aké úpravy na ňom volič urobiť môže? KOREŇ: Úplne rozhodujúce je, aby do obálky volič vložil hlasovací lístok jednej politickej strany, hnutia alebo koalície. Ak budú v obálke lístky viacerých politických subjektov, hlas je jednoznačne neplatný. Na akékoľvek iné úpravy hlasovacích lístkov, okrem označenia najviac štyroch kandidátov - to sú tie takzvané preferenčné hlasy - sa neprihliada. RFE: Pri zratúvaní hlasov ale môžu aj tak nastať rôzne sporné prípady. Ako sa pri nich rozhoduje okrsková volebná komisia? KOREŇ: Ja znova zdôrazním, že volebný akt je jednoznačne neplatný len vtedy, ak sú v obálke hlasovacie lístky viac ako jednej politickej strany, hnutia, alebo koalície. Ak je hlasovací lístok správne v obálke, ktorú volič dostal vo volebnej miestnosti, vo všetkých ostatných prípadoch - teda ak na ňom škrtal, dopisoval mená, označil viac ako štyroch kandidátov preferenčnými hlasmi, a podobne, vo všetkých týchto prípadoch je jeho hlas pre politickú stranu platný. Akýkoľvek spor o platnosti lístka rozhoduje okrsková volebná komisia hlasovaním. RFE: V roku 1998 boli určité obavy z možnej manipulácie volieb, o podozrení z manipulácie volieb sa hovorilo nedávno v súvislosti s niektorými ďalšími krajinami. Ako je podľa Teba možné voľby vôbec zmanipulovať, teda nedovolene, nezákonne ovplyvniť ich výsledky? KOREŇ: V demokratických podmienkach je to takmer nemožné - na realizácii volieb sa totiž podieľajú tisícky občanov a zmanipulovať ich, donútiť ich robiť niečo nezákonné, je takmer nepredstaviteľné. V každej komisii totiž sedia zástupcovia rôznych politických strán a niektorí z nich doslova stoja nad vami pri sčítavaní hlasov a dozerajú, aby ste to robili správne. Pokiaľ ide o volebné urny - tie sa tesne pred začiatkom volebného aktu pred všetkými členmi komisie zapečatia, to sa kontroluje aj večer pred uzavretím miestností a opäť ráno pred začatím hlasovania v druhý deň volieb. Urny sa odpečatia až po skončení hlasovania, pred zratúvaním hlasov. Na úrovni volebných komisií je teda manipulácia volieb - znova zdôrazňujem - v demokratických podmienkach takmer nemožná - to by predsa museli podvádzať tisícky ľudí, policajti strážiaci miestnosti, a tak ďalej. Výsledky volieb sa spracúvajú štatisticky, teda tam tiež nie je pravdepodobnosť manipulácie - z okrskov idú totiž výsledky na okresy a potom na ústrednú volebnú komisiu. Voľby sa najčastejšie manipulujú zmenou volebných pravidiel tesne pred ich začatím, ktorá vylúči kandidatúru niektorých subjektov, alebo ju mimoriadne sťaží, nezákonným vylúčením kandidáta z volieb a podobne. Ide teda o politické zásahy, ktoré sú momentálne na Slovensku, našťastie, nepredstaviteľné.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...