|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
25. september 2002
|
Je najvyšší čas na to, aby mali Rómovia svojich zástupcov v celoštátnej politike
|
Boris Koreň
|
Politickí zástupcovia štyristotisícovej rómskej komunity sa ani po týchto voľbách nedostali do slovenského parlamentu. Nízka bola aj ich volebná účasť, ktorá nasvedčuje, že ani ako voliči sa vo väčšej miere nezúčastňujú na politickom živote krajiny. Nad príčinami a dôsledkami teraz uvažuje Boris Koreň.
V parlamentných voľbách 2002 kandidovali dve rómske politické strany - Rómska občianska iniciatíva a strana ROMA. Dohromady nezískali ani jedno percento hlasov a vyslovilo sa za ne menej ako pätnásťtisíc rómskych voličov. Ako ukazuje doterajší vývoj, ako aj výskumy volebného správania sa Rómov, realizované IVO, tadiaľto však cesta nevedie - rómski voliči totiž väčšinou volia "nerómske" strany. Čakať, že presadia svojich politických lídrov na celoštátnej úrovni vlastnými silami, je teda úplne nereálne a je chybou rómskych politikov, ak si to doteraz neuvedomili a opakovanými volebnými neúspechmi iba prehlbujú politickú depresiu svojej komunity. Jana Rybová, analytička IVO, ktorá sa zúčastnila na výskume politického správania sa Rómov, vidí iba jednu alternatívu:
AUDIO: "Podľa mňa tou reálnou možnosťou by bolo to, keby sa niektorý rómsky politik, alebo politický líder dostal na zvoliteľné miesto kandidátky majoritnej politickej strany. Bohužiaľ, ale zatiaľ sme neboli svedkami takéhoto vývoja. Ale myslím si, že v ďalších parlamentných voľbách by sme mohli niečo takéto očakávať."
Zatiaľ sa nedá ani približne predpovedať, či je optimizmus analytičky IVO Jany Rybovej v tomto smere reálny. Faktom však je, že tvrdohlavý samostatný postup rómskych politických strán vo voľbách do veľkej miery zapríčinili aj nerómske politické subjekty. Ich signály, že rómskych lídrov nie sú ochotné umiestniť na voliteľné miesta, boli totiž jasne čitateľné. Naviac, niektorí rómski predstavitelia oprávnene "bielym" stranám neveria, keď napríklad sľuby, ktoré dostali v roku 1998 od vtedajšej SDK za agitáciu v jej prospech v rómskej komunite, zostali nesplnené. Čakať, že nerómske politické strany budú riskovať o štyri roky pred voľbami stratu časti voličských hlasov a "vynesú" rómskych politikov do celoštátnej politiky - nie je možno veľmi reálne. Populárnejšie je totiž na Slovensku hrať pred voľbami s rómskou kartou v opačnom význame - sľubovať reštriktívny postup voči tejto komunite pri poskytovaní sociálnych dávok, prísnejšie postihy za kriminalitu a hovoriť o potrebe regulácie vysokej rómskej pôrodnosti.
Iné východisko, ako Rómov aj na celoštátnej úrovni zapojiť do riešenia ich vlastných problémov však nie je. Hovorí analytička IVO Jana Rybová:
AUDIO: "Jednoducho problém rómskeho etnika je natoľko vypuklý, že si myslím, že Rómovia by skutočne mali byť prizývaní k tomu, aby sa snažili spoločne s majoritou tento problém riešiť."
Všetky doterajšie pokusy riešiť rómsku problematiku bez spoluúčasti a spolurozhodovania samotných Rómov sa totiž ukázali ako neúspešné. Vlády po roku 1989 a najmä kabinet Mikuláša Dzurindu síce začali rešpektovať a viac podporovať prácu rómskych mimovládnych aktivistov, to však nemôže stačiť. Rozhodovanie, aj politické o vlastnom osude, je totiž jedným zo znakov a výsad demokracie. Hovorí riaditeľka nadácie Občan ad demokracia Šarlota Pufflerová:
AUDIO: "My vidíme to riešenie menšinovej problematiky práve v úspešnom začlenení reprezentantov menšín do vládnutia. A to na akejkoľvek úrovni, či už na samosprávnej alebo na úrovni vlády."
Treba priznať, že jedným z úspechov predchádzajúcich rokov bol skutočne vyšší počet rómskych predstaviteľov v samospráve, najmä poslancov obecných zastupiteľstiev. Skutočným prelomom v riešení rómskej problematiky v nasledujúcich štyroch rokoch by potom bolo dosiahnuť zastúpenie tejto menšiny aj v celoštátnej politike. Niekedy používané argumenty politických strán, že Rómovia musia sami ponúknuť svojich lídrov, sú alibistické, pretože vzdelaní a rozhľadení komunálni, či celoštátni politici nevyrastú z noci na ráno. Musia ich vyhľadávať, vychovávať a kultivovať samotné politické strany. Majú už kde hľadať, napríklad medzi aktivistami tretieho sektora, či málo početnou, ale presa len existujúcou rómskou inteligenciou, alebo podnikateľmi. Je najvyšší čas, pretože skutočnosť, že štyristotisícová menšina nemá politických predstaviteľov v parlamente, či vo vysokých funkciách v štátnej správe, už nemožno dlho tolerovať. Uvedomuje si to aj samotná rómska komunita, ktorá sa pred týmto voľbami po prvýkrát vo väčšej miere snažila zmobilizovať Rómov, aby využívali svoje volebné právo. V slovách hovorcu olašského kráľa a člena kráľovskej rady Jána Stoiku možno nájsť silný odkaz:
AUDIO: "Doteraz to bolo vždycky tak, že o nás, bez nás. A ja si myslím, že nadišiel čas robiť osvetu medzi Rómami, aby to nebolo vždycky len o nás a bez nás."
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|