|
|
| |
|
Dnes je piatok, 21. november 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
30. september 2002
|
Stranícke rošády
|
Juraj Hrabko
|
Týždeň po parlamentných voľbách sa nahlas začali k slovu hlásiť opozície vo vnútri jednotlivých politických strán, ktoré vo voľbách prepadli. Vrátane hnutia, ktoré síce od svojho vzniku voľby konštantne vyhráva, ale na moci sa opätovne podieľať nebude.
Pavel Koncoš je už bývalým predsedom SDĽ a aj funkcionári ďalších politických strán buď svoje posty strane už ponúkli alebo sa ich vzdali. Alebo so spolustraníkmi vedú zápas, ako je tomu v Slovenskej národnej strane.
Aj z útrob volebného víťaza HZDS sa už začali ozývať nespokojné hlasy voči jeho predsedovi, ktorý síce stále dokáže voľby vyhrať, ale stále je po nich aj presmerovaný na vedľajšiu koľaj. Opozícia, ktorá tentoraz vzniká v hnutí, je však v niečom iná, ako tomu bolo doteraz - chce si ponechať stranícku značku, ale nie predsedu. Vladimír Mečiar sa tak po prvý raz ocitá v značnej defenzíve, ktorú nedokáže "rozchodiť" ani prípadným dôrazným víťazstvom hnutia v nadchádzajúcich komunálnych voľbách, ani nádejou, že v blízkej budúcnosti sa mu podarí premeniť parlamentnú väčšinu na menšinu a naopak. Budúcnosť jeho aj jeho hnutia hrá omnoho tmavšími farbami, ako je ružová.
Reformovať hnutie chcú dnes hlavne osoby, ktoré sa v čase, kedy hnutie bolo na politickom výslní, stali tvz. novopodnikateľmi. Nemajú odlišné ideologické, ale obchodné záujmy. Vidia prijateľné riziko vsadiť na značku hnutia aj bez jeho predsedu, s ktorým má síce pridanú hodnotu, ale iba volebnú, a nie aj reálnu. Nedištancujú sa od zneužitia amnestie, zmareniu referenda či izolácie krajiny do roku 1998 - zároveň by sa totiž dištancovali aj sami od seba. Ide im o vlastné čisté ruky, ktoré však už dočista nemožno vyprať rovnako, ako nemožno reformovať to. čo je nereformovateľné.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|