Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       2. október 2002 Benešove dekréty a zostavovanie novej slovenskej vlády Jana Pankovčínová Z posudku nemeckého právnika Jochema Froweina k povojnovým Benešovým dekrétom vyplýva, že nestoja Českej republike a ani Slovensku ako právnemu nástupcovi bývalého Československa v ceste do Európskej únie. Benešove dekréty sú ale v strednej Európe stále citlivou politickou témou a nepriamo sú aj na stole pravice na Slovensku, ktorá rokuje o zostavení vlády. Viac má Jana Pankovčínová. Hneď na úvod zdôraznime, že črtajúca sa vládna koalícia sa Benešovými dekrétmi nezaoberá priamo, sú však súčasťou filozofie jednej zo strán - SMK, ktorá pred voľbami jasne hovorila o potrebe vysporiadania sa s týmto problémom. SMK sa ale dlhodobo vyhýba priamo používaniu pojmu Benešove dekréty a svoju rétoriku zameriava na otázky možného individuálneho odškodňovania majetkových krívd, ktoré boli v povojnovom období a v danom historickom kontexte napáchané. V uplynulých mesiacoch na túto tému zaznelo množstvo odborných vyjadrení právnikov i historikov - viacerí sa zhodli na tom, a tento týždeň to potvrdila aj právna analýza pre Európsky parlament, že Benešove dekréty sú síce stále súčasťou právneho poriadku, ale sú zároveň - zjednodušene povedané - „mŕtvym, historickým aktom“. Čo ale nevylučuje potrebu morálneho gesta zmierenia, čo doslova poradil nemecký právnik Českej republike. Z tohto hľadiska nie je možné hovoriť, že by zatiaľ otázka Benešových dekrétov dramaticky zasiahla povolebné rokovania o zostavovaní novej slovenskej vlády a jej programu. V každom prípade ale SMK hľadá cesty na presadenie istej formy odškodnenia, poukazujúc aj na nedávne rozhodnutie Dzurindovho kabinetu odškodniť obete holokaustu vytvorením fondu, z ktorého sa majú dlhodobo financovať kultúrne a sociálne potreby židovskej komunity. Či tadiaľto povedie cesta aj v súvislosti s odškodňovaním zhabaných majetkov Maďarov, je ešte predčasné hovoriť. Kuloáre ale napovedajú, že sa diskutuje aj o tejto možnosti. Pravdepodobný scenár je ale taký, že sa diskusie neuzavrú okamžite formou konkrétnej dohody pre budúci vládny program, ale budú pokračovať vytvorením priestoru pre nájdenie konkrétnych riešení. V tejto súvislosti sme o názor požiadali aj historičku z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied Katarínu Zavackú. Tá analýzu nemeckého právnika Froweina, ktorú ale neprivítali viacerí rakúski predstavitelia, naďalej trvajúci na právnom zrušení Benešových dekrétov, podporila: AUDIO: „Ja to považujem za úplnú samozrejmosť a ani som nepochybovala o tom, že k takémuto výsledku príde. Takže mňa to vôbec neprekvapilo.“ RFE: Myslíte si, že tým aj definitívne by sa mohla táto politicky veľmi citlivá otázka uzavrieť aj na Slovensku? Vieme napríklad, že SMK požadovala vyriešiť tento problém, hoci už nepoužíva názov zrušiť Benešove dekréty, ale hľadá iné formy. K. Zavacká: „Tam je niekoľko rovín. Ja chápem, že SMK chce niečo v prospech svojich voličov vykonať, to je úplne jasné. Ale problém je tu ten, že odškodnenia Maďarov prebiehali na území Československa v období rokov 1947-48. A čo sa týka odsunutých Maďarov, tak tam bol povinný maďarský štát kompenzovať im náhradu za majetky, ktoré nechali na území Československa. To bolo uvedené v mierovej zmluve s Maďarskom, táto povinnosť.“ Na záver dodajme, že uzavretie diskusií o Benešových dekrétoch, či už doma, alebo na európskej scéne, je dôležité aj pre slovenskú vládu - túto i budúcu. Podobný posudok, aký vypracoval nemecký právnik pre Európsky parlament, pripravuje totiž aj Európska komisia a má odpovedať na otázku, či sú dekréty pre kandidátske krajiny prekážkou v prístupovom procese, alebo nie. Ak nie, bude si môcť vydýchnuť aj slovenská vláda, hoci už dnes rakúski slobodní varovali, že aj pri negatívnom posudku by vstup Slovenska i Česka do únie vetovali. V tom prípade by tak išlo o to, či hlas rakúskej pravice európska pätnástka pri rozhodovaní o rozširovaní vezme do úvahy, ale to je už iný diplomatický priestor. Signály európskych politikov sú nateraz veľmi pozitívne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...