|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
2. október 2002
|
Kauza Harabin
|
Juraj Hrabko
|
Vláda sa onedlho bude zaoberať kauzou predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina. Ten sa domáha na Európskom súde pre ľudské práva rozhodnutia, ktorým by súd vyslovil porušenie jeho práv a stanovil vláde zaplatiť mu sumu 20 miliónov korún. Pán Harabin sa domnieva, že vláda porušila svojim uznesením spred dvoch rokov jeho práva, keď poslala parlamentu návrh na jeho odvolanie z postu šéfa Najvyššieho súdu. Poslanci návrh neschválili, keď Harabina vo funkcii podržali hlavne zástupcovia bývalej SDĽ. Podľa vtedajšieho výroku poslanca Orosza "neexistovalo dobré riešenie, len zlé a horšie". Prečo si poslanci SDĽ vybrali to horšie, však už nepovedal.
Návrh na odvolanie Štefana Harabina predložil pred dvomi rokmi vláde minister spravodlivosti Ján Čarnogurský. Kabinet ho následne schválil a posunul do parlamentu. Predseda Najvyššieho súdu sa svojmu odvolaniu bránil tak, ako najlepšie vedel. Žiadal aj o "vypočutie" pred členmi vlády, hoci tá ho odvolať nemohla, a vôbec mu pritom neprekážalo, že mieša nemiešateľné - súdnu moc s mocou výkonnou. Keď ho napokon parlament z funkcie neodvolal, šéf Najvyššieho súdu prevzal iniciatívu do vlastných rúk. Najskôr požiadal Ústavný súd, aby vyslovil porušenie jeho základných práv a zrušil predmetné uznesenie vlády. Taktiež, aby súd nariadil predbežné opatrenie, že parlament sa nemôže návrhom vlády zaoberať a aby odložil vykonateľnosť uznesenia vlády o jeho odvolaní. Ústavný súd, prirodzene, jeho žiadostiam nevyhovel, pretože šéf Najvyššieho súdu žiadal to, čo žiadať nemohol a chcel, aby Ústavný súd urobil to, čo urobiť nesmie.
Odvolávaním funkcionárov Najvyššieho súdu sa zaoberal Ústavný súd doteraz tri razy a všetky návrhy odmietol ako neopodstatnené. K pikantným situáciám patrí, že viacerí poslanci HZDS a SNS, ktorí sa domáhali na Ústavnom súde nemožnosti odvolať podpredsedu Najvyššieho súdu Jozefa Štefanka, predtým sami hlasovali a presadili odvolanie podpredsedu tohto súdu Majeríka. A skutočnosť, že pán Harabin považuje návrh vlády na jeho odvolanie za "protiústavný" akt, odmietol Ústavný súd konštatovaním, že "právo zotrvať v štátnej (verejnej) funkcii, do ktorej sa dostal voľbou v parlamente nie je súčasťou základných práv upravených v čl. 30 Ústavy SR".
Keď Európsky dohovor o ľudských právach hovorí, že každý má právo na slobodu prejavu, myslí tým skutočne každého, vrátane pána Harabina. Aj keď verejnosť neustále zavádza. Faktami zostáva, že z funkcie odvolaný nebol, že žiadnu ujmu neutrpel a že sa na európskom súde paradoxne dovoláva toho, čo sám členom vlády upiera - práva na slobodu prejavu.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|