[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008


[poslat]    [tlac]   

[spolocnost]

7. október 2002

Pôžičky pre učiteľov zatiaľ v nedohľadne

Oľga Štefucová

Realizácia zákona o pôžičkovom fonde, ktorý mal napomôcť udržať v školstve začínajúcich učiteľov aj napriek nízkym platom, je ohrozená. V texte nového predpisu je totiž priveľa nejasností, ktoré znemožňujú uspokojiť požiadavky žiadateľov o pôžičku. V odborných kruhoch sa čoraz hlasnejšie hovorí o zrušení zákona. Téme sa v nasledujúcom príspevku venuje Oľga Štefucová.


Cieľom nového zákona bolo, aby si každý začínajúci učiteľ mohol prilepšiť pôžičkou pri kúpe alebo zariadení bytu. Absolventov, ktorí sa totiž na Slovensku rozhodnú pre učiteľské povolanie, z roka na rok ubúda. Nízke nástupné platy neumožňujú ani len to, aby si títo mladí ľudia dokázali vyriešiť bytovú otázku. A hoci sa myšlienka prijatia zákona o pôžičkovom fonde pre začínajúcich učiteľov "rodila" viac ako 4 roky, výsledný produkt nedáva žiadnu záruku, že sa situácia v stabilizácii učiteľov základných a stredných škôl hneď tak zmení. Predchádzajúci parlament totiž prijal normu, ktorá je nejasná a v dnešných podmienkach de facto nerealizovateľná. Poslanecký návrh exministerky školstva Evy Slavkovskej prešiel hlasovaním na jednej z posledných schôdzí NR SR ako tzv. "politické gesto" koalície voči opozícii. Ľubomír Zburín poverený vedením pôžičkového fondu jeho kvalitu posudzuje takto:

AUDIO: "Zákon bol schaľovaný pomerne dosť narýchlo a nie je až tak kvalitný, ako by sme si pre život predstavovali. Pre budúcnosť v každom prípade bude treba zákon novelizovať."

Dobrá myšlienka sa teda - vinou nedotiahnutého legislatívneho procesu - premenila na normu, po zrušení ktorej volá už nielen súčasné vedenie rezortu, ale aj budúce, ešte sa iba kreujúce nové zloženie ministerstva školstva.

V čom spočíva nesystémovosť zákona o pôžičkovom fonde pre začínajúcich učiteľov? O pôžičku v maximálnej výške 250 tisíc korún - pri štvorpercentom úročení - môžu požiadať do 10. októbra tohto roka mladí absolventi učiteľských odborov pedagogických fakúlt s podmienkou, že sú v lehote troch rokov po skončení školy. Urobiť tak musia prostredníctvom žiadosti podanej na okresný, respektíve krajský úrad. Zároveň sa musia zaviazať, že zostanú v rezorte aspoň 5 rokov. Či práve táto podmienka bude oným stabilizačným prvkom asi ťažko hovoriť. Na ďalší "zádrheľ" v znení zákona upozorňuje aj Ľubomír Zburín:

AUDIO: "Zákon definuje iba jednu základnú vec, že žiadateľom pôžičky môže byť absolvent vysokej školy, ktorý vyštudoval v učiteľskom odbore. Samozrejme máme v rámci školstva pomerne veľa iných učiteľov, ale sú to asistenti, doktorandi na vysokých školách, na stredných školách, v materských školách. Poprípade doplnkové pedagogické vzdelanie je tam, respektíve ďalšie iné formy zvyšovania kvalifikácie a to už nezodpovedá v podstate požiadavke zákona."

Napriek tomu žiadostí o pôžičku z fondu v týchto dňoch pribúda. Konečný termín ich podania je však nezmyselne stanovený na 10. október tohto roka. To, či pôžička záujemcom schválená bude, sa však dozvedia až koncom budúceho roka. Až vtedy sa - možno - fond naplní peniazmi - ak sa preto pochopiteľne nájdu peniaze v štátnom rozpočte. Naviac, celú situáciu komplikuje "náročný" byrokratický postup, keď do procesu podľa litery zákona vstúpili okresné, respektíve krajské úrady, kde žiadosti budú iba evidovať, čo zbytočne zaťaží administratívu úradov. Až koncom októbra 2003 ich "posunú" na fond.

Predpokladaná čiastka, s ktorou tvorcovia zákona kalkulovali na "rozbeh" pôžičiek, bola údajne vo výške 200-250 miliónov korún. Koľko však bude skutočná požiadavka nevie dnes odhadnúť ani riaditeľ Zburín. K nemu sa totiž žiadosti dostanú - ako sme povedali - až zhruba o rok.

Celú situáciu komplikuje aj nedostatok informácií. Na mnohých krajských či okresných úradoch nevedia záujemcom zatiaľ poskytnúť podrobnejšie vysvetlenie, o informovanosti samotných základných či stredných škôl nemôže byť ani reči. Aj preto sa mohlo stať, že sa objavila prvá lastovička v podobe súkromnej firmy v Šahách, ktorá za províziu 2,5 percenta obchádza školy s ponukou poskytnúť tlačivá žiadosti i základné informácie pre záujemcov o pôžičku, prípadne uzatvoriť s nimi zmluvu. Nuž o podnikavcov na Slovensku skutočne nie je núdza. Čo však v tomto prípade chýba, je legislatíva, ktorá by bola nielen jasná, ale ktorá by tiež zaručovala, že prvotný cieľ, ktorý jej prijatím mal byť dosiahnutý, je vôbec reálny.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print