Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 8. september 2008       8. október 2002 Veľká Británia a Belgicko chcú znížiť príliv žiadateľov o azyl Peter Gabaľ Na pražskom letisku dnes popoludní pristálo lietadlo s takmer 50imi ľuďmi, ktorí sa vo Veľkej Británii neúspešne uchádzali o azyl. Nejde však o jav izolovaný a už vôbec sa netýka len česko-britských dvojstranných vzťahov. Už zajtra uverejní Európska komisia správu, v ktorej odporučí prijatie desiatich kandidátskych krajín za členov Európskej únie. Aj keď ich faktický vstup nastane najskôr o jeden a pol roka a za ten čas sa môže ešte všeličo skomplikovať a zdržať, nič sa nezmení na tom, že Európska únia oficiálne oznámi svoju vôľu v pomerne krátkom čase premeniť priateľské vzťahy so svojimi východnými a južnými susedmi na vzťahy príbuzenské. Netreba síce zabúdať, že v tomto – obrazne povedané – širokom rodinnom spoločenstve sú bližší a vzdialenejší príbuzní. Veľká Británia napríklad s ostatnými nezdieľa spoločnú menu a nie je ani súčasťou schengenského systému, vo vnútri ktorého sa už prakticky úplne stratili hraničné kontroly a priechody. K takýmto vzdialenejším príbuzným spočiatku budú patriť aj novoprijatí členovia – vrátane Slovenska. Nič to však nemení na tom, že Európska únia je postavená na systéme niekoľkých základných slobôd, vrátane voľného pohybu osôb po území celej únie. Tento princíp už teraz platí na veľkej časti kontinentálnej západnej Európy. Hoci oní vzdialenejší príbuzní zatiaľ plnou súčasťou tohto systému nie sú a ešte nejaký čas nebudú, je to predsa len čosi iné, ako byť v príkrom rozpore so spomínanými zásadami príbuzenstva a voľného pohybu. Dnešná letecká deportácia 46ich českých žiadateľov o azyl z Veľkej Británie do Prahy je príkladom práve takéhoto rozporu. Slovensko vo vzťahu k ostrovnému kráľovstvu síce v poslednom čase podobný problém nemá, ale za veľkú cenu: tou je vízová povinnosť. Tá je však ešte v príkrejšom rozpore so zásadou voľného pohybu osôb, a dlhodobo je neudržateľná. Najmä po zajtrajšej správe Európskej komisie nie. Práve včera britský denník Times informoval o opatreniach, ktoré pripravuje britský minister vnútra David Blunkett na zníženie prílivu žiadateľov o azyl. Už pred dvoma mesiacmi tie isté noviny informovali, že Británia stále zostáva najobľúbenejším cieľom utečencov a žiadateľov o azyl v západnej Európe. Počet tých, ktorí bývajú v krajine nelegálne, už vlani dosiahol číslo 42 tisíc. Minister chcel deportovať 30 tisíc z nich, čo však neskôr uznal za nereálny cieľ a začal sa sústreďovať na snahu aspoň znížiť príliv ďalších. „Treba zastaviť tých, ktorí tvrdia, že chcú politický azyl, no v skutočnosti sem prišli pracovať," vyhlásil minister Blunkett. A tak desať kandidátskych krajín, ktoré by mali čoskoro vstúpiť do Európskej únie, bude vyhlásených za bezpečné oblasti a ich občania nebudú môcť žiadať v Británii o azyl tvrdiac, že sa obávajú o svoj život. Navyše budú musieť žiadatelia sami dokazovať, že majú oprávnený nárok na sociálne dávky, ktoré dosiaľ dostávali viac-menej automaticky. Nie sú to jediné opatrenia, pre kandidátov na členstvo v únii sú však rozhodujúce, pretože tie ďalšie budú mať dopad najmä na imigrantov z mimoeurópskych krajín. Britský minister vnútra očakáva, že ušetrí aspoň časť miliardy libier, ktorú kráľovstvo tento rok vydá na utečencov a azylantov. Ich ďalším obľúbeným cieľom bolo – a v mnohých prípadoch ešte je – Belgicko. Minulý víkend rozhodla belgická vláda o zrušení cestovného príspevku pre zamietnutých žiadateľov o azyl z kandidátskych krajín na členstvo v Európskej únii. Belgický premiér Guy Verhofstadt vyhlásil, že občania kandidátskych krajín nemajú šancu, aby im belgické úrady priznali štatút politických utečencov a azyl. Tieto štáty podľa hodnotenia Európskej komisie už teraz spĺňajú všetky politické kritériá: funguje u nich právny štát, dodržiavajú sa základné demokratické slobody a ľudské práva a nedochádza k diskriminácii menšín. Nech už je teda motivácia britskej a belgickej vlády k spomínaným krokom akákoľvek, v konečnom dôsledku sa prudko zvyšuje šanca, že slovenskí občania budú čoskoro slobodne cestovať tam, kde by už o jeden a pol roka mali byť takmer ako doma, no zatiaľ majú skôr štatút nevítaných hostí, a v niektorých prípadoch musia dokonca žiadať o povolenie na návštevu. A to by veru nesvedčilo o dobrých príbuzenských vzťahoch.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...