|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 13. október 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
9. október 2002
|
Dohoda o dohode
|
Juraj Hrabko
|
Koaličná dohoda je v poradí druhým dokumentom, ktorý po voľbách podpísali lídri štyroch budúcich vládnych strán. Prvým bol list prezidentovi, v ktorom mu oznámili spoločnú vôľu zostaviť vládu. Koaličná dohoda zakotvuje už mechanizmy ich rozhodnutia a má upravovať aj ich vládne fungovanie. Je síce už dokumentom oficiálnym, ale nie ústavným. Takými budú až menovacie dekréty pre členov vládneho kabinetu a následne Programové vyhlásenie vlády.
Kvalita čerstvej Koaličnej dohody je rovnaká, ako kvalita jej predchodkyne – dohody z roku 1998. V podstate je iba jej opísaním, vo viacerých častiach doslovným. Uvádza iba nevýrazné odchýlky, väčšinou technického charakteru. Dohoda v ostatnom zostáva tým, čím aj bola – dokumentom pre slnečné dni. Keď sa však v koalícii zachmúri, nevyrieši už nič. Je to iba dohoda o budúcej dohode.
Akt podpísania Koaličnej dohody bol, pochopiteľne, slávnostný. Uskutočnil sa v príjemnom prostredí a tzv. krovie robili lídrom budúci vládni poslanci. S patričným pátosom odznelo viacero kvetnatných slov a fráz. „Budeme vládou občanov, ktorí si vážia demokratické princípy, ktorí chcú efektívnejší štát a menej byrokracie. Budeme vládou občanov, ktorí si želajú, aby sa vyplácala slušnosť, zodpovednosť a iniciatíva", zdôrazňoval budúci ministerský predseda. Zazneli tiež slová o historickom význame tejto chvíle, o vstupe Slovenska „medzi krajiny zjednotenej Európy". Nikto si pritom a ani potom nevšímal súvislosti – že vstup krajiny do euroatlantických štruktúr nie je žiadnou dobrotivosťou vlády, ale že ju za to občania platia, vrátane ďalších výsad a pôžitkov pre jej jednotlivých členov. Že prisľúbeným vstupom Slovenska do nadnárodných štruktúr sa pre krajinu nič nebude končiť, ale mnoho začínať.
Nová Koaličná dohoda obsahuje aj niekoľko úsmevných statí. Takou je vytvorenie koaličnej funkcie 1. podpredsedu parlamentu, ktorá však v reáli vôbec neexistuje. Tzv. mienkotvorné médiá ani nezaznamenali, že namiesto avizovaného jedného podpredsedu vlády Koaličná dohoda zriaďuje podpredsedov vlády štyroch. Čo opätovne potvrdzuje skutočnosť, že namiesto informovania či formovania verejnej mienky, verejnú mienku iba "formátujú" či forsírujú.
Je to jeden z momentov, ktoré v Koaličnej dohode nemožno nájsť, i keď je viac ako očividný – budúca vládna garnitúra preberá moc nielen bez existencie skutočnej opozície, ale aj s obrovskou podporou médií. Pilierom demokratického a právneho štátu však nie je a ani nemôže byť iba to, že člen vlády podozrivý z korupcie a zneužívania funkcie kreslo ministra opustí. Ale to, že podozrenie štátne orgány aj vyšetria, v prípade preukázania potrestajú a príčiny vzniku korupcie eliminujú.
Tak, ako existuje istá kontinuita vo vláde, existuje aj isté podozrenie z kontinuity korupcie. Slová mysliteľa, že žiadna vláda nie je dobrom, ale nutným zlom, zostávajú aktuálne. Napriek náklonnosti slovenských médií k vládnym politikom.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|