Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       10. október 2002 Zajtra sa dozvieme, komu Nobelov výbor udelí cenu za mier Peter Gabaľ Už zajtra predpoludním sa dozvieme meno nositeľa – či mená nositeľov – Nobelovej ceny za mier. Každoročné špekulácie o pravdepodobnom víťazovi dostali opäť zelenú a intenzívne sa pretriasajú už od minulého týždňa, keď Nobelov výbor oznámil, že laureáta už vybral. Jeho meno však úspešne tají a tak stále môžeme hovoriť aj o tých horúcich kandidátoch, ktorí – možno neoprávnene – zajtra zostanú v tieni skutočného nositeľa ceny. Všetci vieme, že športové výkony sú – na rozdiel od umeleckých – merateľné. Niektorí ale tiež tušíme, že je to pravda relatívna. A zabehnutú predstavu zďaleka nerúcajú len hraničné športovo-umelecké disciplíny od gymnastiky po krasokorčuľovanie. Pretože ako na jednej strane možno brať do úvahy počet predaných kníh, kaziet, CDčiek, dosiahnutú cenu obrazu alebo zaplnenosť koncertnej siene, tak na strane druhej možno spochybňovať kvalitu športovcov, ktorí dosiahli akýkoľvek merateľný výsledok: od krásy štýlu po dodržanie pravidiel fair-play, nehovoriac už o dopingu, ktorý dosiahnuté výsledky v prípade odhalenie anuluje. S Nobelovými cenami sú tieto prirovnania v čomsi podobné. Len málokto sa vyzná v chémii či fyzike, a časť svetovej verejnosti sa preto môže len potešiť, že sa vďaka Nobelovej cene za tieto oblasti môže dozvedieť, čím všetkým sa zaoberá súčasná veda a k čomu dospela. Odborníci sa už ale môžu sporiť, či naozaj práve ocenený objav či poznatok je ten najdôležitejší, najprísnejší, prosto najväčší. Počet kritikov ale už stúpa v prípade literatúry. Oblasť ekonómie sa zase spája s ideologickým podtextom a masy publicistov sa snažia z ocenení vyčítať, kam smeruje súčasný svet. Čo už potom povedať k Nobelovej cene za mier, od ktorej až na výnimky nemožno oddeliť politikum. Dokonca ani matka Tereza ocenená v roku 1979, nebola všetkým po vôli. Rozhodne spornejšie postavy sa však spájajú s Nobelovou cenou za mier napríklad v posledných desiatich rokoch. Juhokórejský prezident Kim Te-džung, sa stal jej laureátom v roku 2000 za historické stretnutie so severokórejským vodcom Kim Čong-ilom. Ako sa však ukázalo neskôr, predtým severnému susedovi tajne zaplatil 400 miliónov dolárov. Za mierový proces na Blízkom východe boli v roku 1994 ocenení izraelský premiér Jicchak Rabin, jeho minister zahraničných vecí Šimon Peres, a palestínsky vodca Jásir Arafat. Posledne menovaného mnohí považujú za teroristu a ako sa ukazuje, väčšina dosiahnutých dohôd dnes pre Blízky východ aj tak neznamená takmer nič. Spolunositeľ ceny za rok 1998, šéf severoírskej lokálnej vlády David Trimble chce práve v týchto dňoch z dostať z regionálneho parlamentu poslancov, ktorých obviňuje z protivládnej špionáže v prospech severoírskych teroristov. Čo by bola i v prípade nezvratných dôkazov problematická vec a navyše jej faktickým dôsledkom by bolo možno anulovanie výsledkov dosiahnutých v tamojšom mierovom procese za oné štyri roky od Trimbleovho ocenenia. Z takých alebo onakých dôvodov to preto budú mať ťažké i tohtoroční laureáti. Ťažké to má i bez toho na domácej pôde iránsky prezident Muhamad Chatámí, považovaný za vodcu umierneného krídla tamojšej elity, ktorého vplyv na faktickú moc krajine je popri konzervatívnom duchovenstve až povážlivo malý. Za horúceho kandidáta sa často považuje napríklad dočasný afganský prezident Hamid Karzaj. Zaujímavý postreh však na túto tému ponúka hovorkyňa nezávislého Inštitútu pre mierový výskum v nórskom Oslo Agnete Schjonsbyová: AUDIO: Sú to iba odhady, ale hovorili sme o afganskom prezidentovi Hamidovi Karzajovi, už kvôli tomu, že sám o sebe predstavuje jasnú alternatívu proti talibanskému režimu. Na druhej strane však Karzaj neurobil nič také, čo ho povýšilo na úroveň tejto ceny. Väčšie šance preto napríklad Schjonsbyová dáva dvojici amerických senátorov. Sam Nunn a Richard Lugar sú nominovaní na Nobelovu cenu za mier kvôli ich programu usporiadania vecí okolo jadrových, chemických a biologických zbraní zo sovietskej éry. AUDIO: Nobelova komisia je v Nórsku a obrovský problém post-sovietskej éry predstavujú jadrové zbrane, umiestnené na polostrove Kola - a to je veľmi blízko nórskych hraníc. Agnete Schjonsbyová však vidí ešte jeden argument v prospech dvojice amerických senátorov: AUDIO: Po druhé, cena by pochopiteľne mohla nepriamo podporiť protiteroristické snaženie. Nunn a Lugar sa zaoberali obmedzením zásob uránu, dostupného čiernemu trhu a použiteľného pre prípadnú výrobu tzv. špinavej bomby, ktorá by sa tak mohla dostať do rúk teroristov. Ako sa Nobelov výbor rozhodne, dozvieme sa teda zajtra. A možno len zopakovať, že s rozhodnutím aj tak nebudú spokojní všetci.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...