Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       11. október 2002 Rôzne názory na overovanie mandátov poslancom SMER-u nezakryjú snahy SMER-u podriadiť si slobodný výkon poslaneckej funkcie Jana Pankovčínová Problémom rôznych názorov na možnosť overenia mandátov poslancov SMER-u sa už venuje Jana Pankovčínová. Podčiarknime, že ide o zložitú ústavnoprávnu problematiku, úzko prepojenú s politikou i morálkou. A ako býva zvykom, tam, kde sa stretnú dvaja právnici, vzniknú najmenej tri právne názory. Je tomu tak aj v prípade predvolebného podpisovania záväzkov štyridsiatimi kandidátmi SMER-u, že v prípade, ak „z akéhokoľvek dôvodu“ po voľbách vystúpia z poslaneckého klubu strany, vzdajú sa v prospech SMER-u aj svojich poslaneckých mandátov. Z ústavného hľadiska môže ísť o neprípustný krok obmedzovania slobodného výkonu poslaneckého mandátu. Napokon, samotný Fico sa netají s tým, že je za imperatívny mandát, čo by znamenalo zavedenie straníckeho, a nie slobodného mandátu. So záväzkom voči strane je pupočnou šnúrou spojená otázka, či parlament má alebo nemá overiť mandáty 25-im poslancom SMER-u. Osvedčenie o zvolení už síce prevzali, funkcie sa ale ujmú až zložením poslaneckého sľubu, po hlasovacej procedúre overenia mandátov na ustanovujúcej schôdzi parlamentu budúci utorok. Ako to dopadne, je otázne, kuloáre naznačujú, že mandátový výbor odporučí overiť všetky mandáty. Dostávame sa tak k politickému rozmeru problému. Kuloáre novej koalície naznačili, že aj keď si sú vedomé istých pochybností, nemajú záujem ísť do sporu s Ficom. Môže to znamenať aj to, že radšej strpia riziko prípadných škvŕn na legitimite parlamentných rozhodnutí. Nebolo by ale korektné kritizovať iba mlčiace politické strany. Aj medzi právnikmi panuje nejednota i neochota hovoriť verejne. Pár hlasov ale predsa len zaznelo. Vladimír Pirošík sa pre Slobodnú Európu vyjadril, že parlament by nemal mandáty poslancov SMER-u overiť. Opiera sa o rozhodnutie ústavného súdu z roku 1997 v kauze protiústavne z parlamentu vylúčeného poslanca HZDS Gauliedera. AUDIO: „V odôvodnení tohto nálezu jasne konštatoval, že prijatie osobitnej zmluvy medzi politickým subjektom a ním navrhovanými kandidátom je tzv. reverzom a ten je v rozpore s troma ustanoveniami ústavy. Okrem iného s tou časťou ústavy, v ktorej sa hovorí, že zloženie sľubu s výhradou má za následok stratu mandátu. Takýto reverz je výhradou, a teda jeho konzekvenciou by mala byť strata mandátu priamo z ústavy." Právna veta z nálezu ústavného súdu i jeho odôvodnenie býva pre budúcnosť návodom pre riešenie sporných situácií. Čo je podľa Pirošíka prípad záväzkov poslancov SMER-u. Hoci Fico v septembri oznámil, že nejde o právny akt, ale len o „morálny“ záväzok, podľa Pirošíka to narúša princíp slobodného výkonu mandátu. Možno tiež hovoriť, že poslanci SMER-u zložia „sľub s výhradou“, čo má automaticky za následok stratu mandátu. Protiústavnosť však môže konštatovať iba ústavný súd. Na našu otázku, kto by sa na neho mal obrátiť - či skupina poslancov, alebo tí z kandidátnej listiny SMER-u, ktorí reverz nepodpísali a sú tesne za tými 40-timi, ktorí tak urobili, odpovedal Pirošík takto: AUDIO: „Asi by to mala byť tá posledná skupina, to znamená kandidáti na kandidátke SMER-u pod číslom 41 a nižšie, ktorým umožňuje ústava obrátiť sa na ústavný súd so sťažnosťou proti neovereniu mandátu. To by však znamenalo, že predtým by sa museli teoreticky pokúsiť prísť do Národnej rady SR, tvrdiť, že oni sú poslanci a mali by mať overený mandát a bolo by im to zo strany vedenia Národnej rady odmietnuté.“ Možnosťou, ako overiť mandáty dotknutým poslancom SMER-u, by podľa Pirošíka bolo to, ak by sa ešte pred zložením sľubu od záväzku relevantným spôsobom dištancovali: AUDIO: „V tom prípade bude tento problém zo stola a nebude sa môcť aplikovať tento nález.“ Iní právnici si myslia, že sťažnosť na ústavný súd môže podať akýkoľvek poslanec, alebo skupina poslancov. Bývalý ústavný sudca a dnes už poslanec za ANO Ján Drgonec však celú kauzu považuje za „búrku“ v pohári vody a za neadekvátne ju považuje porovnávať s prípadom Gauliedera: AUDIO: „Ústavný súd v tej chvíli rozhodoval o niečom inom. On rozhodoval o tom, nakoľko parlamentná väčšina môže vylúčiť poslanca z Národnej rady SR. Toto je teda celkom iná situácia.“ Podľa Drgonca môže plénum pokojne mandáty poslancov SMER-u overiť. Drgonec, ktorý mimochodom o kauze Gaulieder ako sudca rozhodoval, však akosi nespomenul, že súčasťou odôvodnenia je aj spomínaná „právna veta“ o neústavnosti reverzov, ktorá síce išla nad rámec individálnej sťažnosti Gauliedera, ale súd ju považoval za potrebné vysloviť a aj ju podrobne odôvodniť. Otáznik, či Drgonec tiež už nezačal presadzovať skôr politický pohľad, by tak mohol byť namieste. Dôležité bude, či sa nájde niekto, kto spornú záležitosť predloží na posúdenie ústavnému súdu. Čistote právneho ovzdušia v krajine i právnej istote občanov by to len prospelo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...