Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 8. september 2008       17. október 2002 V novej vláde sa ženám miesto neušlo Oľga Štefucová Napriek tomu, že výsledky prieskumov verejnej mienky v poslednom období signalizovali nespokojnosť slovenskej spoločnosti so zastúpením žien v politike, realita sa nezmenila ani po septembrových parlamentných voľbách. Politické strany síce pod tlakom verejnosti deklarovali svoj záujem presadiť ženy vo väčšom počte na svoje kandidátky, pohľad na zostavu nového parlamentu i vlády potvrdzuje, ako ďaleko je od slov k činom. Hovorí Oľga Štefucová. Nedá mi inak, než začať osobne. Feministické výzvy či stokrát opakové frázy o tom, aké sú ženy na Slovensku vzdelané a keď to inak nejde, ich podiel na politike krajiny by mal byť daný zákonom, sú mi "na hony vzdialené". Zastávam názor, že to buď niekto chce robiť a má na to, alebo dá od toho ruky preč. Realita posledných dní však nahlodala aj moje presvedčenie o prirodzenom vývoji v tomto smere. Opustiac tento osobný tón potvrďme, že nízke percento žien v tzv. vysokej politike, charakteristické pre celé 13-ročné obdobie formovania demokracie na Slovensku, zostáva v platnosti aj pre nasledujúce štyri roky. Na tomto konštatovaní nič nezmení ani fakt, že oproti voľbám v roku ´98, keď do lavíc poslancov zasadlo 11 percent žien, sa po tohtoročných parlamentných voľbách bude v zákonodarnom zbore pohybovať 24 poslankýň, čo je zvýšenie na rovných 16 percent. A ani ten fakt, že po prvýkrát v novodobej histórii slovenského parlamentu sa jedno podpredsednícke kreslo ušlo žene - Zuzane Martinákovej z SDKÚ. Uspokojiť nemôže ani skutočnosť, že podobne nízke percento žien v politike ako na Slovensku je aj v ostatných postkomunistických krajinách. Skôr sa treba pozrieť na vývoj v rozvinutých demokratických štátoch Európskej únie, kde podiel žien na politických aktivitách je až 50 percentný. Ak sme v súvislosti s novým slovenským parlamentom povedali, že situácia sa výrazne nezlepšila, hoci samotné percento narástlo, prejdime k vláde. Pohľad na fotografiu nového kabinetu, ktorú dnes uverejnili takmer všetky denníky na Slovensku pripomína skôr obrázok predstaviteľov britského exkluzívneho pánskeho klubu z prvej polovice minulého storočia - kam ženy, ako je známe, nemali prístup - než obrázok reprezentácie krajiny, kde ženy tvoria viac ako polovicu populácie. Je zjavné, že kritický postoj spoločnosti a tlak verejnosti na vyššie zastúpenie žien aj vo vládnych funkciách nestačil na to, aby lídri štyroch koaličných strán našli odvahu pustiť medzi seba "ženský prvok". Sklamané z tohto stavu sú aj mimovládne organizácie, ktoré sa v poslednom roku v rámci Asociácie Fórum žien zasadzovali za to, aby aj na Slovensku ženy dostali priestor na sebarealizáciu vo vysokej politike. Napriek tomu, že diskusia v tejto platforme o zákonom stanovených kvótach počtu žien na kandidátnych listinách politických strán nevyústila do jednotného stanoviska - názory sa rôznili - súčasný stav je pre nich sklamaním. Hovorí prezidentka Fóra žien Dagmar Šimúnková: AUDIO: "Považujeme ten fakt, že novozostavená vláda Slovenskej republiky neobsadila ani jedno svoje kreslo ženou ako veľmi neštandardný krok a myslíme si, že je to skutočne krok späť. A nie je žiaden dôvod, aby ženy vo vláde neboli." Mimovládne organizácie dôvodia, že tentoraz bola aj príčina, ktorou sa zvykla celá problematika nízkeho zastúpenia žien v politike na Slovensku "prikrývať" - a to nezáujem samotných žien - odstránená. Ženy záujem prejavili a aj politické strany pred voľbami zmenili svoj doterajší prístup k tejto otázke nominovaním väčšieho počtu žien na kandidátky a to takmer dvojnásobne. Chyba lávky - zvyčajne na nezvoliteľných miestach. A keď už to dopadlo ako dopadlo, Fórum žien žiada chybu napraviť. A to zo strany vlády zriadením poradného orgánu s čo najvyšším statusom. Opäť hovorí Dagmar Šimúnková: AUDIO: "Tento orgán by v podstate mohol nahradiť ten doterajší koordinačný výbor pre problematiku žien. A myslíme si, že táto Rada vlády pre postavenie žien, ktorá by spolupracovala jednak s mimovládnymi organizáciami, jednak by sa snažila o to, aby sa zaviedol skutočne rodový pohľad a to nielen do rozhodovania vlády, ale aj na jednotlivých ministerstvách." O tom, že niet žiaden dôvod, aby ženy nemali svoj podiel na výkonnej moci, môžu hovoriť napríklad v Nemecku, kde v novej vláde z 13-tich ministerských kresiel až 6 patrí ženám. Slovenský mužský kabinet zrejme dôvod má. V tejto chvíli ho síce nemožno s istotou pomenovať, ale vytušiť sa dá medzi dvoma možnosťami: buď ide o rodové predsudky, alebo o obavu z narušenia mužskej hegemónie. Dzurindov nový kabinet zostal verejnosti totiž odpoveď dlžný.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...