|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
21. október 2002
|
Európsky dom
|
Juraj Hrabko
|
Nepochybne najsledovanejšou europolitickou udalosťou uplynulého víkendu bolo sobotňajšie referendum v Írsku. Voliči rozhodovali o tom, či krajina súhlasí so znením Zmluvy z Nice, ktorej naplnenie je mimoriadne dôležité tak pre ďalší vývoj v Európe, ako aj Slovenska. Zmluva z Nice je - v krátkosti povedané - záväzkom realizácie istej reformy Európskej únie a jej rozšírenia o ďalších desať krajín, vrátane krajiny pod Tatrami.
Sobotňajšie írske "áno" znamená, že únia sa bude ďalej rozširovať a jej členom sa už o dva roky pravdepodobne stane aj Slovensko. Jeho vstupom do Európskej únie sa však pre ľudí nič neskončí, ale veľa začne. Kým dnes sa Slovensko potýka iba s vlastnými problémami, po vstupe do únie sa bude potýkať aj s problémami ostatných krajín.
V súvislosti s výsledkom írskeho referenda odznie počas nasledujúcich dní množstvo vyjadrení, komentárov a analýz. Zväčša politického, a nie inštitucionálneho rázu. Pritom už samotný fakt - že sa rozhodovalo v referende, a nie v parlamente - je samostatne významný. Írske rozhodnutie je výsledkom priameho rozhodovania ľudu a nie vôle iba jeho politickej reprezentácie. Priame rozhodovanie je v intenciách deklarácie, ktorá je súčasťou Zmluvy z Nice a v ktorej eurolídri vyzvali k hlbšej a širšej diskusii o budúcnosti únie, do ktorej by sa mali zapojiť politické, hospodárske a univerzitné kruhy, ako aj zástupcovia občianskej spoločnosti a iní. Oprávnene. Projekt európskeho domu môže byť razantnejší a úspešnejší vtedy, ak si ho osvoja a budú sa ňom spolupodieľať predovšetkým občania jeho jednotlivých krajín, a nie iba ich politická a byrokratická elita. Ak cieľom spoločného domu nebude vízia podobná názvu Simmelovho románu Všetci ľudia budú bratia, ale zostane ním vízia rovnakej farby všetkých sliviek či rovnakého zakrivenia všetkých banánov, bude to síce príbeh o Európe, ale nie o ľuďoch.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|