Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       23. október 2002 Mandát na navrhovanie členov Rady STV a Rozhlasovej rady opäť dostali politické strany Boris Koreň Utorková Koaličná rada sa zaoberala aj kreovaním nových takzvaných mediálnych rád, ktoré majú zabezpečiť objektívnosť a nezávislosť vysielania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Viac má Boris Koreň. Na Slovensku pôsobia tri takzvané mediálne rady - licenčná, ktorej časť členov sa pravidelne obmieňa v zákonom stanovených intervaloch a dve rady verejnoprávnych médií. Pri nich bol prijatý princíp, že každými voľbami sa začína všetko odznova - všetkým členom vyprší mandát, novým parlamentom sú zvolení noví, ktorí majú právomoc navrhnúť aj nového riaditeľa televízie, či rozhlasu. Obidve verejnoprávne médiá si takto prisvojujú politici, pretože výhradne v ich právomoci je priamo rozhodnúť o zložení rád, ktoré potom majú právo rozhodovať o kandidátovi na šéfa inštitúcie, ktorého znova volí parlament, čiže politické strany. Po skončení rokovania lídrov koaličných strán premiér Mikuláš Dzurinda oznámil, že do budúceho pondelka majú poslanecké kluby predložiť predsedovi Národnej rady svoje návrhy na členov Rady STV a Rozhlasovej rady. Na otázku, akým spôsobom budú tieto orgány kreované, premiér odpovedal: AUDIO: "To bude platforma politických klubov." Zákony o STV a o Slovenskom rozhlase však pri voľbe členov mediálnych rád uvažujú s omnoho širšími možnosťami nominácie, ako len prostredníctvom poslaneckých klubov. Citujeme zo Zákona o STV: "Návrhy na členov rady môže predkladať príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci, rada, profesijné alebo občianske združenie z oblasti kultúry a prostriedkov z oblasti periodickej tlače," koniec citátu. V prípade Rady STV sa už ozvali v tejto súvislosti aj niektoré profesijné alebo stavovské organizácie - Odbory audiovizuálnych tvorcov, Únia slovenských televíznych tvorcov, Slovenský syndikát novinárov. Tie žiadajú, aby vládna koalícia opustila politický princíp nominovania členov rady a akceptovala odbornou i širokou verejnosťou uznávané osobnosti navrhnuté spoločenskými alebo záujmovými združeniami. Hovorí predseda Odborov audiovizuálnych tvorcov Peter Tóth: AUDIO: "To kreovanie politickými nominantmi nikam nevedie a vždy sa to vlastne obráti len na záujmy politických strán a zoskupení. A takýmto spôsobom sa potom riešia všetky problémy týkajúce sa verejnoprávnej televízie." Politické nominácie členov Rady STV sa podľa Tótha doteraz nikdy neosvedčili. Televízia má totiž zo zákona široko definované poslanie v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania i zábavy. Opäť Peter Tóth: AUDIO: "Dodnes, žiaľ z tých strán politických je náhľad na tú televíziu len čo sa týka záujmov o spravodajstvo. Koľko minút ktorý politický subjekt sa zjavil na tej televíznej obrazovke a koľko mu bolo venovaného času." Dôsledkom toho je podľa Tótha súčasný úpadok programu STV. Hoci doterajšie verzie zákonov o STV vždy ponechávali konečné rozhodovanie o členoch jej rady na poslancoch, teda na politických stranách, tie boli vo viacerých prípadoch ochotné a schopné osvojiť si aj nezávislých kandidátov, navrhnutých mimo politické spektrum spoločenskými a záujmovými organizáciami. Po voľbách v roku 1998 to bolo podľa informácií z Rady STV v dvoch prípadoch - keď akceptovali návrh Slovenského syndikátu novinárov a jedného z filmových zväzov. Slobodná Európa sa premiéra Dzurindu po včerajšom rokovaní Koaličnej rady spýtala, či budú poslanecké kluby aj tento raz akceptovať aj kandidátov navrhnutých napríklad stavovskými alebo profesijnými organizáciami: AUDIO: "Predpokladám, že politické kluby budú narábať aj s návrhmi tých profesných, stavovských organizácií ako ste uviedli vo svojej otázke." Predseda odborov audiovizuálnych tvorcov Peter Tóth na možnosť "osvojenia si" takýchto kandidátov politickými stranami zareagoval: AUDIO: "Ja vítam takúto možnosť. Len strašne radi by sme boli, aby sa tí nominanti nestali potom v istom slova zmysle rukojemníkmi tých politických strán, ktoré ich dosadzujú alebo odporúčajú. Tento vplyv by bolo treba nejakým spôsobom eliminovať do čo najvyššej možnej miery." Mandát na navrhovanie členov Rady STV teda opäť dostali politické strany. Možno prekvapia a navrhnú odborníkov. Takmer určite však neprekvapia až natoľko, aby navrhli osobnosti reprezentujúce nie politický záujem, ale viac napríklad záujem televíznych tvorcov, cirkví, či filmárov. Rada má deväť členov. Politických strán v parlamente je sedem. Ako sa ukazuje, aj očakávanie gesta, že okrem nominantov politických strán by si dvoch kandidátov na členov rady mohli priamo navrhnúť zástupcovia záujmových alebo profesijných združení, je zatiaľ tiež veľa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...