Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       24. október 2002 Reportéri bez hraníc hodnotia stav slobody tlače v jednotlivých krajinách Peter Gabaľ Reportéri bez hraníc po prvý raz vydali rebríček krajín, zoradených zostupne podľa miery ich rešpektu k slobode tlače. Zostavený bol podľa odpovedí novinárov, analytikov a právnych expertov na sériu 50ich otázok. Dotazník skúmal viacero faktorov, od počtu zabitých a uväznených novinárov, cez existenciu cenzúry, tlak štátu a jeho monopoly v rôznych oblastiach, až po trestnoprávne a obdobné hrozby a reguláciu médií. A výsledok hodnotenia prináša minimálne jeden prekvapivý poznatok: totiž, že bohaté krajiny nemajú na slobodu tlače monopol. Prvým príkladom toho, že materiálna úroveň spoločnosti nemusí priamo súvisieť s mierou slobody tlače, je Kostarika, zaradená spolu so Švajčiarskom bezprostredne pred Spojené štáty. No napríklad i Benin, jedna z 15ich najchudobnejších krajín sveta, sa delí o spoločnú priečku s Veľkou Britániou a Uruguajom. Miesta od 31. priečky zabrali Namíbia, Paraguaj, Chorvátsko, Salvador, Taiwan, Maurícius, Peru, Bolívia, Bulharsko a Južná Kórea. Až po nich, na 40. mieste, sa ocitlo Taliansko ako vôbec najhoršie hodnotený člen Európskej únie. Fakt, že hodnotenia Spojených štátov je horšie, ako Kostariky, vysvetľuje sprievodná správa organizácie Reportéri bez hraníc vysokým počtom zatknutých alebo uväznených amerických novinárov. Medzi najčastejšie príčiny pritom patrí neochota novinárov odhaľovať pred súdmi svoje zdroje, a po minuloročných útokoch z 11. septembra pribudlo niekoľko novinárov zatknutých pre prekročenie bezpečnostnej línie v oficiálnych budovách. Naproti tomu Kostarika je v tomto smere tradične najlepšie hodnotenou krajinou regiónu. Tento rok sa navyše Kostarika vyčlenila z radu 17ich latinskoamerických krajín, ktoré dosiaľ trestajú urážku verejného činiteľa. Už spomínané Taliansko sa dočkalo suverénne najhoršieho hodnotenia spomedzi západoeurópskych krajín najmä vďaka svojmu premiérovi Silviovi Berlusconimu, ktorý naďalej zlučuje štátnu funkciu so svojimi podnikateľskými aktivitami práve v mediálnej sfére, pričom do štátnych televízií v rámci svojich možností presadzuje ľudí, ktorých citovaná správa nazýva jeho nohsledmi. Predstaviteľka organizácie Reportéri bez hraníc Soria Blatmanová hovorí: AUDIO: "Dokonca i v Európskej únii sme zaznamenali hrozby pre slobodu tlače. Takže už nielen v krajinách, známych svojimi priestupkami v tejto oblasti, ale na takom nečakanom mieste, ako je Taliansko, je ohrozená pluralita informácií. A obzvlášť po 11. septembri sa v Európskej únii objavilo množstvo problémov, súvisiacich napríklad s ochranou informačných zdrojov novinárov." Stále však ide o svet, neporovnateľný s dvanástimi najhoršie hodnotenými krajinami, ktoré predstavujú Tunisko, Líbya, Irak, Vietnam, Eritrea, Laos, Kuba, Bután, Turkménsko, Barma, Čína a na poslednom mieste Severná Kórea. Vo väčšine z nich vôbec nemožno hovoriť o pojme slobody tlače a neexistujú tu žiadne nezávislé médiá: napospol ich má pod kontrolou štát. Predpolím tohto chvosta rebríčka sú krajiny, kde síce jestvuje priestor pre slobodu tlače, tá je však takmer na každom kroku pod nátlakom a v ohrození. Nájdeme tu napríklad stredoamerickú Kolumbiu, viacero štátov inak dvojznačne hodnotenej Afriky, väčšinu arabských krajín, a štáty strednej Ázie, medzi ktorými dominujú postsovietske republiky. Nie je náhodou, že uprostred tejto spoločnosti možno nájsť aj Ukrajinu a Rusko. V neposlednom rade však aj Izrael, kde situáciu správa nazýva dvojznačnou. Napriek značnému tlaku na štátom vlastnené rádio a televíziu izraelská vláda ponecháva úplnú slobodu vyjadrovania názorov v lokálnych médiách, uvádzajú Reportéri bez hraníc. Podľa nich najmä na západnom brehu a v pásme Gazy sa Izrael v oblasti slobody tlače dopúšťa množstva porušení medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach. Medzi paradoxy potom možno zarátať, že napríklad Palestínska samospráva sa nachádza o desať miest vyššie, ako Izrael, pričom jej správa vytýka snahy o zastrašovanie miestnych i zahraničných novinárov, že mnohé témy zostávajú tabu, a že tu panuje snaha skryť také fakty, ako sú prejavy podpory útokov na Izrael. Hoci sa o detailoch rebríčka organizácie Reportéri bez hraníc bude iste možné sporiť, predsa len naznačuje isté všeobecné tendencie toho, kde vládne aká miera slobody tlače. A kde sú pre ňu aktuálne hrozby i tam, kde je jej miera veľká. Predstaviteľ organizácie zodpovedný za sledovanie amerických krajín Regis Bourgeat napríklad hovorí: AUDIO: "Zaregistrovali sme útoky proti slobode slova po 11. septembri 2001. V prvom rade sú bezpečnostné služby v Spojených štátoch oveľa nervóznejšie. Je tu pár prípadov novinárov, ktorí boli spochybnení kvôli tomu, že sa ocitli v nejakej bezpečnostnej zóne, a to napriek tomu, že mali všetky potrebné akreditácie. Veríme, že táto situácia po 11. septembri sa nestane prevažujúcou. A je tu tiež fakt, že Spojené štáty po 11. septembri prijali isté množstvo zákonov zameraných na kontrolu obehu informácií po internete." My už len dodajme, že zo slovenského pohľadu krajne problematickým bodom rebríčka Reportérov bez hraníc je fakt, že sa v ňom vôbec nenachádza Slovensko.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...