Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 30. august 2008       28. október 2002 Násilie – veľký zdravotný problém ľudstva Jaroslav Rozsíval Svetová zdravotnícka organizácia WHO uverejnila pred niekoľkými dňami správu o raste počtu úmrtí, spôsobených násilím. Až polovica násilných úmrtí, ktoré každý rok zaznamenajú na celom svete, pripadá na konto samovrážd. Konštatuje to vo svojej najnovšej správe Svetová zdravotnícka organizácia WHO so sídlom v Ženeve. Celkovo príde každý rok násilne o život milión šesťsto tisíc ľudí, zhruba osemsto tisíc pritom zahynie vlastnou rukou. Správa WHO, ktorá sa zaoberá touto problematikou, je v podstate prvou samostatnou štúdiou, ktorá sa venuje násiliu a samovraždám ako celosvetovému zdravotnému problému. Podľa WHO je násilie jednou z hlavných príčin smrti ľudí vo veku od 15 do 44 rokov – celkovo zomiera na následky násilia 14 percent mužov a 7 percent žien. Najprekvapujúcejším bodom správy je však zistenie, že takmer polovicu všetkých násilných úmrtí pripadá na konto samovrážd. Každých 40 sekúnd sa niekde na svete pripraví o život jeden človek. Riaditeľ oddelenia zranení a prevencie násilia vo Svetovej zdravotníckej organizácii Alexander Butchart našej rozhlasovej stanici povedal, že každý rok spácha na celom svete samovraždu zhruba 815 tisíc ľudí, čo je podstatne viac, ako počet úmrtí, ku ktorým dochádza v dôsledku vojny: AUDIO: „Myslím si, že každý, kto sleduje médiá, nadobudne dojem, že hlavnou príčinou úmrtí je smrť v dôsledku vojny, lenže v skutočnosti tomu tak nie je. Sú to samovraždy a vraždy, teda každodenné násilie medzi bežnými ľuďmi.“ Dôvody samovrážd sú samozrejme rôzne – vrátane fyzického týrania, depresií, nadmerného užívania alkoholu a drog, straty zamestnania, alebo ekonomických, kultúrnych a sociálnych príčin. Samovraždy páchajú ako mladí, tak aj starí ľudia. Lenže tí starší - oveľa viac. Hovorí opäť Alexander Butchart: AUDIO: “Myslím si, že toto je asi jeden z dôvodov, prečo je počet samovrážd taký vysoký, na rozdiel od počtu vrážd, ktoré sa týkajú predovšetkým mladých ľudí. Samovraždy sa týkajú mladých i starých. Takže tu máme dve vlny jedného problému.“ Najvyšší počet samovrážd na počet obyvateľstva dosahujú Východoeurópania. Priemerný počet samovrážd vo východnej Európe a krajinách bývalého Sovietskeho zväzu predstavuje viac ako 8 samovrážd na sto tisíc obyvateľov, v západnej Európe ich je päť a v severnej Amerike zhruba štyri. V Bielorusku je toto číslo oveľa vyššie – tam pácha samovraždu 42 ľudí zo sto tisíc. V Estónsku 38. Avšak najväčšie číslo na celom svete dosahuje Litva – 52. V Rusku sa ročne pripraví o život 43 osôb zo sto tisíc, zatiaľ čo vo Švajčiarsku „iba“ 16. Zaujímavé zistenie pritom odhaľuje správa WHO v prípade Lotyšska, Estónska a Slovenska – v týchto troch krajinách sa vo vzťahu k samovraždám dá skonštatovať rovnaký trend: Po páde komunizmu prudko vzrástol počet samovrážd starších žien na vidieku - čiastočne kvôli masívnemu odchodu mladých ľudí do miest a čiastočne zo sociálno-ekonomických dôvodov. Samovraždy však nie sú jediným problémom, ktorému čelí svetová populácia v dôsledku sociálnych či ekonomických zmien. Štúdia WHO konštatuje, že 70 percent žien na celom svete sa aspoň raz za život stane obeťou násilia zo strany svojich partnerov a 15 percent všetkých žien sa stane obeťou sexuálneho násilia. Najnásilnejším storočím bolo jednoznačne storočie dvadsiate, teda storočie, v ktorom ľudstvo zažilo nielen dve svetové vojny, ale aj najvýraznejšie hospodárske a sociálne zmeny. Násilie predstavuje zároveň aj výrazné hospodárske zaťaženie tej ktorej krajiny – náklady, vynaložené na zdravotníctvo v súvislosti s násilím predstavujú v priemere ročne 5 percent hrubého domáceho produktu. Alexander Butchart zo Svetovej zdravotníckej organizácie k tomu dodáva: AUDIO: „Keď si to všetko dáte dohromady, násilie medzi ľuďmi a samovraždy predstavujú veľký zdravotný problém aj pre verejnosť, a s tým treba niečo robiť.“ Dodajme, že správa WHO, zaoberajúca sa stavom násilia vo svete, v snahe pomôcť jednotlivým krajinám v ich boji s násilím, odporúča vládam zavádzanie viacerých špecifických programov - vrátane rodičovskej výchovy, lepšieho vzdelávania a zavádzania sociálnej rovnosti a spravodlivého postavenia žien v spoločnosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...