Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       12. november 2002 Vláda pripravila nový návrh zákona o konflikte záujmov, mimovládne organizácie ho kritizujú Boris Koreň Vláda si vo svojom programe dala ako jednu z priorít aj prijatie nového ústavného zákona o konflikte záujmov. Minulý týždeň ho predložil vicepremiér pre legislatívu Daniel Lipšic na medzirezortné pripomienkové konanie. Aliancia Stop konfliktu záujmov dnes upozornila na viaceré jeho nedostatky. Viac informácií má Boris Koreň. Podľa prezidentky Transparency International Slovensko Emílie Sičákovej-Beblavej prieskumy verejnej mienky naznačujú, že väčšina občanov politikov upodozrieva z uprednostňovania osobných záujmov pred verejnými. V prieskume zo začiatku minulého roka až 83 percent respondentov v tejto súvislosti vyjadrilo súhlas s tým, aby boli majetkové priznania verejných činiteľov a ich blízkych osôb verejne dostupné. Emília Sičáková-Beblavá: AUDIO: "Teda domnievame sa, že ten dopyt po zmene, dopyt, ktorý je vyjadrený aj v tomto prieskume verejnej mienky, je dostatočne silný na to, aby bola zo strany verejných činiteľov prijatá istá razantná zmena." Minister spravodlivosti Daniel Lipšic už minulý týždeň predložil na medzirezortné pripomienkové konanie návrh ústavného zákona o konflikte záujmov, čo podľa mimovládnych organizácií združených v Aliancii Stop konfliktu záujmov dokazuje úprimnú snahu novej vládnej koalície riešiť tento problém. Tento zákon sa totiž v minulom volebnom období nepodarilo prijať. Ako však poznamenal koordinátor aliancie Vladimír Pirošík: AUDIO: "Toto, samozrejme, vítame. Ale je tam jedno ale. My sme pozorne analyzovali tento predložený návrh a máme za to, že v porovnaní s tým pôvodne odmietnutým návrhom ústavného zákona, my ho voláme Oroszov návrh zákona, je táto predložená právna úprava, tento vládny návrh čiastočne krokom späť." Pirošík upresnil, že ide najmä o zúženie povinnosti podávať majetkové priznanie len na verejného činiteľa. Oroszov návrh zákona však navrhoval, aby mali túto povinnosť aj manžel a blízke osoby žijúce v spoločnej domácnosti. Z nového návrhu zákona vypadli aj takzvané postzamestnanecké obmedzenia, ktoré by mali zabraňovať, aby sa verejný činiteľ do určitého času zamestnal u firmy o ktorej rozhodoval. Nový zákon neobsahuje podľa mimovládnych organizácií ani dostatočné sankčné mechanizmy pre volených zástupcov občanov. Vypadli z neho totiž ustanovenia o možnosti vysokej demotivačnej pokuty a ostala iba možnosť zverejnenia konfliktu záujmov a siahnutia na plat a odmeny. Podľa Vladimíra Pirošíka si aktuálna situácia vyžaduje aj presnejšie definovanie podmienok prevodu správy majetku slúžiaceho verejnému činiteľovi na podnikanie na iné osoby, pretože dnes sa to môže diať len čisto formálne. Mimovládne organizácie združené v Aliancii Stop konfliktu záujmov by chceli na tvorbe ústavného zákona participovať a vzhľadom na to, že na jeho prijatie bude potrebných minimálne 90 hlasov, bude podľa nich potrebné do spolupráce vtiahnuť aj opozíciu. Hovorí Šarlota Pufflerová: AUDIO: "Pozvali sme vlastne všetky politické strany, parlamentné politické strany na okrúhly stôl. Ten sa uskutočnil včera, prišli však iba zástupcovia troch politických strán a to SMK, ANO a Smer-u." Pufflerová dodala, že ich dosť prekvapilo, že na stretnutie neprišli ani ľudia zodpovední za prípravu vládneho návrhu zákona. Ako dodala: AUDIO: "Domnievame sa, že už tým, že politické strany koalície včera vlastne neprišli, tak dali istým spôsobom najavo, že majú o tom svoju predstavu a veľmi nie sú otvorení spolupráci." S prítomnými zástupcami poslaneckých klubov sa im ale podarilo dosiahnuť dohodu, že pri parlamentnom výbore pre nezlučiteľnosť funkcií by mala začať pracovať komisia zložená zo zástupcov koalície aj opozície, mimovládnych organizácií a miestnej samosprávy, ktorá pripraví paralelný "odborný" návrh zákona o konflikte záujmov. Ako uviedol právnik aliancie Stop konfliktu záujmov Pavol Nechala, po parlamentných voľbách chceli otestovať ochotu nových poslancov podriadiť sa prísnejšiemu režimu sledovania konfliktu záujmov a chceli ich preto vyzvať, aby im poskytli majetkové priznania a zverejnili ich na webových stránkach. Poslanci nás však predbehli, povedal Nechala a dodal: AUDIO: "Všetky parlamentné poslanecké kluby prisľúbili, že informácie o majetku svojich poslancov zverejnia na svojich internetových stránkach." Prezidentka Transparency International Slovensko Sičáková-Beblavá upozornila aj na to, že voči prijatiu prísneho zákona o konflikte záujmov už v minulosti vystupovali rôzne silné lobistické skupiny, medzi nimi najmä zástupcovia samosprávy. Očakáva, že to isté sa bude diať aj teraz. Hoci svoj odpor voči prijatiu zákona verejne odôvodňovali tým, že návrh obsahoval ustanovenia o nezlučiteľnosti niektorých funkcií v samospráve s funkciou poslanca Národnej rady: AUDIO: "Ja sa domnievam osobne, že to tak nebolo, že toto bol ten hlavný problém. Problém hlavný je v tom, aby v mestskom zastupiteľstve mohli sedieť páni poslanci, ktorí majú firmy, ktoré pracujú s rozpočtom mestského zastupiteľstva. A to je ten hlavný problém, do akej miery budú môcť dodávať verejné služby a profitovať priamo z toho, o čom rozhodujú. Toto je tá hlavná obava na úrovni samosprávy."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...