Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       13. november 2002 Akreditačná komisia stále bez reálneho výkonu Oľga Štefucová Podľa zákona o vysokých školách je nevyhnutnou podmienkou pre ich fungovanie, dodržiavanie kvalitatívnych štandardov ale i financovanie plne výkonná Akreditačná komisia. Na "pleciach" jej členov totiž leží nielen posudzovanie vysokých škôl z hľadiska kvality, ale i - a to v prvom rade - akreditácia študijných odborov. Aj keď tá súčasná bola menovaná pred viac ako 2 mesiacmi, dosiaľ funkčná nie je. Aj preto, že nemá vládou schválený štatút. Práve ten by mal Dzuridnov kabinet schváliť na dnešnom večernom zasadnutí. Viac už Oľga Štefucová. Hoci nové vedenie ministerstva školstva nemenovalo medzi svojimi prioritami v oblasti vysokoškolského vzdelávania sfunkčnenie Akreditačnej komisie, je zrejmé, že tento rest po svojich predchodcoch musí urýchlene splniť. Akreditačná komisia totiž ako poradný orgán vlády plní na základe vysokoškolského zákona funkcie, ktoré nemôže žiaden iný orgán za ňu suplovať. Jej členovia totiž posudzujú a hodnotia nielen kvalitu činnosti vysokých škôl, ale v prvom rade akreditujú jednotlivé študijné odbory. Bez tohto takpovediac "atestu" nemôže vysoká škola na neakreditovaný študijný odbor prijímať študentov. Toľko k úlohám komisie. Lenže tá súčasná je bez svojho štatútu nefunkčná. Hovorí minister školstva Martin Fronc: AUDIO: "Aj tak začína vlastne oneskorene, vzhľadom na to, že sa odsúval termín schválenia Akreditačnej komisie vo vláde a zo zákona má mnohé úlohy, ktoré potrebujeme aby robila." Pripomeňme, že o zádrheľ sa postaral predchádzajúci minister rezortu, keď "vyrobil" nielen 3-mesačné vákuum nevymenovaním nového zloženia komisie - išlo o politický spor pri jednotlivých nominantoch - ale de facto aj ignoroval jej základné funkcie. Keď napokon premiér posledný augustový deň odovzdal menovacie dekréty novým členom, možno povedať, že išlo iba o gesto, nakoľko Akreditačná komisia sa svojich funkcií môže ujať až na základe štatútu a vypracovaní kritérií hodnotenia jednotlivých študijných odborov. Takže až dnes, dva a pol mesiaca po vymenovaní nových členov komisie sa na vládu dostáva návrh jej štatútu. Vysoké školy však medzitým nik neposudzoval - ide o proces evaluácie, teda hodnotenia ich kvality - ani neboli akreditované nové študijné odbory, napriek tomu, že sa začal školský rok a možno stovky vysokoškolákov študujú na odboroch, ktoré by cez akreditačný proces neprešli. Predseda parlamentného výboru pre vzdelanie Ferdinand Devínsky si však myslí, že Akreditačná komisia mohla pracovať aj bez štatútu: AUDIO: "Môj názor je ten, že zákon jednoznačne určuje práva a povinnosti Akreditačnej komisie. Bola vymenovaná v súlade so zákonom, pokiaľ vládne nariadenie nebolo zrušené, platí a keďže platí, Akreditačná komisia mohla konať. Jej práva a povinnosti - ešte raz zdôrazňujem - určuje zákon o vysokých školách a zákon v tomto smere je absolútne jasný." Ibaže už v deň preberanie menovacích dekrétov sa jej nový predseda Pavol Návrat vyjadril v tom zmysle, že bez vládou schváleného štatútu a nariadenia o kritériách hodnotenia jednotlivých študijných odborov sa Akreditačná komisia nemôže stať funkčnou. Teda, že úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú zo zákona o vysokých školách nemôže začať plniť. A nezačne ich plniť ani v tom prípade, ak dnes kabinet štatút tohto svojho poradného orgánu v oblasti vysokoškolského vzdelávania schváli. Kritériá na udeľovanie akreditácií jednotlivým študijným odborom totiž budú známe až koncom tohto mesiaca. Ibaže nové vedenie ministerstva medzitým deklarovalo zúženie ich počtu a to pomerne dosť radikálnym spôsobom. Z terajších 1300 na 310. A v prípade, že vysoká škola akreditáciu niektorého odboru nezíska, bude musieť študentom ponúknuť možnosť študovať na inom študijnom odbore. Na druhej strane treba priznať, že neúmerne vysokých počtom odborov na vysokých školách je Slovensko v európskom vzdelávacom priestore raritou. Rezortný šéf Martin Fronc: AUDIO: "Zúženie počtu hovorí o tom, aby sme sprehľadnili študijné odbory, aby bolo jasné, čo sa skrýva za názvom študijného odboru a aby to bolo zosúladené so študijnými odbormi, ktoré existujú v ostatných európskych krajinách a tým by sa zlepšila priechodnosť našich študentov v rámci mobilít." Ferdinand Devínsky ako šéf príslušného parlamentného výboru je však v otázke zúženia počtu študijných odborov skeptický: AUDIO: "Nie som si celkom istý, že sa to zastavilo na 300, lebo tak ako som mal možnosť vidieť posledný zoznam, tak všetky tie bývalé vedné odbory sa zrazu stali študijnými programami a myslím si, že to v istom horizonte presiahne ten počet 300." Ustrážiť tento proces však bude musieť práve Akreditačná komisia. Ibaže až potom, ako bude plne funkčná, čo sa po splnení zákonných podmienok očakáva až v januári 2003.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...