Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       13. november 2002 Čo je dobré pre občanov, je dobré i pre štát Peter Gabaľ "Slovensko zažilo na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu zlý deň," napísala včera Tlačová agentúra Slovenskej republiky v správe, venovanej trom súdnym sporom. Vo všetkých troch prípadoch dal súd za pravdu sťažujúcim sa občanom, ktorým štát bude musieť zaplatiť odškodné v celkovej sume vyše 8000 eúr. Bol to teda pre Slovensko naozaj zlý deň? GABAĽ: Pred necelými dvoma týždňami oslávil Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu štvrté narodeniny svojej súčasnej podoby. No inštitúcia rovnakého mena ako súčasť inej štruktúry existovala už dávno predtým. Vychádzala pritom z Európskeho dohovoru o ľudských a právach a základných slobodách, od prijatia ktorého tento mesiac ubehlo už 52 rokov. Dodajme, že Slovenská republika k nemu pristúpila pred desiatimi rokmi, na jar 1992. Slovensko patrí do trojice krajín, z ktorých prichádza do Štrasburgu najvyšší počet sťažností v pomere k počtu obyvateľov. Ťažko presne povedať, čoho je to znamenie. Faktorov je viacero: iste medzi nimi nájdeme i špekulantov a kverulantov. Slovenská sudkyňa Európskeho súdu pre ľudské práva Viera Strážnická pred časom v tejto súvislosti upozornila na človeka, ktorý sám podal na súd 50 sťažností. Sú tu však aj objektívne príčiny, medzi ktoré nedávno patril jeden problematický bod slovenskej ústavy. Tá pred svojou poslednou novelou načas vzala občanom možnosť obracať sa so sťažnosťami pre porušenie svojich práv na Ústavný súd, ktorý svojou činnosťou odoberá časť práce štrasburského súdu. Naň sa možno obrátiť až po vyčerpaní všetkých domácich prostriedkov právnej ochrany. I tu je jedna výnimka, vznikajúca kvôli neodôvodneným prieťahom v súdnom konaní. Medzi slovenské rekordy patrí prípad z 90. rokov, keď otázka vlastníckeho práva k bytu nebola súdom skončená ani 6 rokov po podaní žaloby, a v rámci toho ani tri roky po konštatovaní slovenského Ústavného súdu, že v konaní došlo k neodôvodneným prieťahom a porušeniu príslušného článku Európskeho dohovoru. Do podobnej kategórie patria dva z troch posledných prípadov zo Slovenska, ktoré riešil Európsky súd v Štrasburgu. Onen tretí sa týkal porušenie práva sťažovateľky na spravodlivý súdny proces, keď príslušný súd potvrdil predošlý rozsudok bez ústneho pojednávania. V spomínaných dvoch kauzách prieťahov v súdnom konaní ide o sedem a osem rokov staré žaloby – veľmi zjednodušene - o vydanie hodnoty členských podielov po ukončení členstva v družstve. Ani jedna z nich nebola na Slovensku uzavretá. Či dlhé roky zadržiavané peniaze patria sťažovateľom, to naďalej zostáva vecou vnútroštátneho práva. Štrasburský súd len konštatoval porušenie ľudských práv, vrátane práva na spravodlivý proces a včasné prerokovanie veci. Rozhodnutie Európskeho súdu má teda skôr morálny charakter. Výška odškodnení – v týchto prípadoch nemajetkovej ujmy – sama o sebe nie je nijako vysoká. Sťažovateľom sa najmä dostalo zadosťučinenia a uznania, že mali pravdu. Žiaľ, mlyny slovenskej justície ešte preto nemusia mlieť rýchlejšie. Istá šanca tu však je. Súdne rozhodnutie na medzinárodnej pôde a mediálna pozornosť, venovaná konkrétnym prípadom, predsa len majú svoju váhu. Slovensko pred desiatimi rokmi pristúpilo k Európskemu dohovoru o ľudských a právach práve preto, aby jeho občania mali možnosť dovolať sa všeobecných zásad spravodlivosti bez ohľadu na podrobnosti domáceho právneho poriadku, panujúci režim a - s prepáčením - i bez ohľadu na dobrú náladu či naopak zlú vôľu konkrétneho sudcu alebo senátu. Hovoriť o tom, že Slovenská republika mala zlý deň, teda po úspechu troch sťažovateľov v Štrasburgu vôbec nie je namieste. Práve naopak. Podriadením sa právomoci Európskeho súdu pre ľudské práva Slovensko dáva najavo vôľu byť lepším a spravodlivejším štátom pre vlastných občanov. A čo je dobré pre nich je dobré pre štát, ktorý sa chce nazývať slobodným a demokratickým.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...