Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       14. november 2002 Vláda si v oblasti informačnej spoločnosti mala stanoviť viac konkrétnych cieľov Boris Koreň V Bratislave od utorka prebieha medzinárodná konferencia venovaná rozvoju informačných technológií vo verejnej správe. Zúčastňujú sa na nej zástupcovia exekutívy, súkromného sektora i školstva. Informácie priniesol Boris Koreň. Hlavnou témou konferencie ITAPA je prezentovanie strategických oblastí informatizácie verejnej správy. Na dnešnom okrúhlom stole sa diskutovalo o úlohách parlamentu v tejto oblasti, o zámeroch vlády, úlohách podnikateľskej sféry i školstva. Dnes poslanci odobrili program vlády na nasledujúce štyri roky, v nasledujúcom sa teda s účastníkmi konferencie sústredíme na Programové vyhlásenie vlády v oblasti informatizácie spoločnosti. Programový dokument Dzurindovej vlády spomína informatizáciu na viacerých miestach, pričom si stanovuje aj niekoľko konkrétnych cieľov - napríklad zavedenie elektronického podpisu a vytvorenie podmienok pre elektronický obchod a prípravu eurozákona o elektronických komunikáciách. V kapitole informačná spoločnosť reaguje aj na niekoľkoročné snahy odbornej verejnosti i súkromnej sféry o inštitucionálne zastrešenie tejto problematiky a sľubuje sústrediť doteraz roztrieštené kompetencie do jedného regulačného orgánu. Ďalšie záväzky vlády v oblasti rozvoja informačnej spoločnosti sú však väčšinou len všeobecné, dokument napríklad hovorí, o "účinných opatreniach na podporu informatizácie spoločnosti", či o "znížení bariér prístupu k širokopásmovým elektronickým komunikačným službám". Ako pre Slobodnú Európu uviedol jeden z účastníkov konferencie, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Ľudovít Molnár, jednou z dôležitých úloh pre novú vládu je systémovosť riešenia problematiky informačnej spoločnosti. Nemala by teda v tomto smere zostať len v deklaratívnej rovine. Naviac by sa vláda mala postarať o efektívne využívanie finančných prostriedkov, lebo podľa rektora STU ich nie je vždy málo, ale často nie sú efektívne využívané. Profesorovi Molnárovi v programovom dokumente vlády v oblasti rozvoja informačnej spoločnosti chýba: AUDIO: "Konkrétne dátumy a konkrétne sumy, ktoré budú tomuto venované." Podľa Molnára ide vlastne o to, že keď už nevieme pripojiť v krátkom čase na internet všetky školy, vláda si mala stanoviť aspoň konkrétne ciele - povedzme do roku 2005 - a určiť napríklad niektoré oblasti Slovenska, kde by sa dosiahla stopercentná pripojenosť základných a stredných škôl na internet. Zástupca súkromného sektora, prezident IT Asociácie Slovenska Juraj Sabaka k dnes schválenému Programovému vyhláseniu vlády pre Slobodnú Európu povedal: AUDIO: "Dá sa na to pozrieť pesimisticky a dá sa na to pozrieť optimisticky. Keď sa človek na to pozrie pesimisticky, tak je tam veľmi málo konkrétneho. Ak sa človek pozrie na to optimisticky, tak sa tam dajú nájsť zaujímavé témy, ktoré - ak sa zrealizujú - tak to bude fajn, alebo bude to prínosom." Podľa Sabaku ide napríklad o prísľub elektronického obstarávania v štátnej správe, pokus o systémové riadenie informatizácie ako celku a podobne. Prezident IT Asociácie Sovenska od novej vlády očakáva, že vytvorí legislatívne podmienky priaznivé pre podnikanie v oblasti informačných technológií. Slobodná Európa oslovila aj výkonného riaditeľa občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu Milana Ištvána (poznamenávame, že v minulom volebnom období bol poslancom Národnej rady SR za SDĽ a veľkú časť jeho agendy tvorili materiály súvisiace práve s informatizáciou). Ako uviedol, v Programovom vyhlásení vlády sa v oblasti informačnej spoločnosti objavili aj viaceré požiadavky, ktoré v uplynulom období vzniesli občianske združenia. Milan Ištván: AUDIO: "Myslím si, že v porovnaní s tým programovým vyhlásením, ktoré bolo štyri roky dozadu je to určite posun vpred, je to určite významný krok dopredu. Fakt je ale taký, že je to málo konkrétny krok. A my preto budeme tlačiť vládu do väčšej konkretizácie týchto cieľov." Niektoré ciele, napríklad liberalizácia telekomunikačného trhu však podľa Ištvána znejú diskutabilne, pretože práve dve strany, ktoré sú aj dnes vo vládnej koalícii - KDH a SMK - sa pričinili o to, že v lete tohto roka nebola prijatá novela telekomunikačného zákona, ktorá by liberalizácii významne napomohla. V programovom dokumente vlády Ištvánovi najviac chýba stanovenie si cieľov v oblasti internetizácie základných a stredných škôl a také symbolické gesto, aké už urobili niektoré kabinety - takzvanú elektronickú vládu, ktorá by všetky materiály, pri ktorých je to možné, mala v elektronickej podobe, čo by okrem iného ušetrilo aj nemalé prostriedky. Na záver ešte raz dajme priestor rektorovi Slovenskej technickej univerzity profesorovi Ľudovítovi Molnárovi: AUDIO: "Ja by som bol rád, keby sa naplnilo toto programové vyhlásenie. Pretože pokiaľ ide o vzdelávanie, pokiaľ ide o informačné technológie, nie je to prvé programové vyhlásenie, alebo programové vyhlásenie prvej vlády, ktorá to mala vo svojom zámere, ale to naplnenie zďaleka nedosiahlo, to čo by sme my od toho očakávali. Ani vysoké školy, ani informačné technológie."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...