Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       22. november 2002 Česká tlač o summite NATO Daniel Raus „V Prahe sa písali dejiny: NATO sa rozširuje k ruským hraniciam“ – to je úvodný titulok dnešného vydania Lidových novín. Sprevádza ho fotografia predstaviteľov 27-ich krajín a generálneho tajomníka Aliancie Georgea Robertsona. Na prvú stranu sa dostal aj citát z rozhovoru s bývalým poradcom amerického prezidenta Cartera Zbigniewom Brzezinskim. Viaceré otázky sa týkajú vzťahu Ameriky a Európy z vojenského hľadiska. Aký rozdiel bude medzi európskymi a americkými jednotkami rýchleho nasadenia? Brzezinski odpovedá lapidárne: tie aliančné budú rýchle a tie európske nebudú rýchle. Čo sa týka technológií a vojenských schopností, Európa nemá šancu vyrovnať sa Amerike najmenej v budúcich dvadsiatich rokoch. Najčítanejšie české noviny Mladá fronta dnes venujú značnú pozornosť otázke Iraku. Naznačuje to už úvodný titulok „NATO sa rozšíri o 7 krajín, ale vojna s Irakom ho rozdeľuje“. Včerajšie vyhlásenie Severoatlantickej aliancie vo veci Iraku považuje na komentárovej strane Petr Pravda za neúspech, keďže sa Spojeným štátom a Veľkej Británii nepodarilo presvedčiť Francúzsko a Nemecko. Kancelár Gerhard Schroeder zopakoval svoj postoj, že Nemecko sa na prípadnej vojenskej akcii proti Iraku nezúčastní a Francúzsko ho odmieta bez súhlasu OSN. V ďalšom komentári Milan Vodička píše, že v čase pohrebu Varšavskej zmluvy hľadalo NATO zmysel svojej existencie – teraz je odpoveď jasná. Titulok jeho komentára znie: „Antijalta v Prahe“. Ľavicové Právo (bývalé Rudé právo) venuje viac pozornosti kritikom Aliancie. Na tretiu stranu sa dostali primitívne urážky, ktoré predseda komunistov Grebeníček adresoval nielen českému premiérovi Špidlovi, ale aj americkému prezidentovi Bushovi. Jiří Hanák napokon v komentári konštatuje, že komunisti ho vždy vyviedli z omylu, keď mal pocit, že ich hlasy v parlamente nemožno ignorovať. Ako dodáva, ich správanie sa pripomína trasúcu sa čiernobielosť starých filmov. Postoje tejto strany vylučujú akékoľvek pomyslenie na jej vyvedenie z politického gheta. Za zmienku azda stojí aj článok na treťej strane o nezvanom hosťovi, ktorý predsa priletel na pražský summit – ukrajinskom prezidentovi Kučmovi. Čitateľ sa v ňom totiž dozvie, že sa ho prekvapujúco zastal slovenský prezident Schuster.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...