Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       22. november 2002 Trvalá sloboda Juraj Hrabko Slovenská vládna reprezentácia sa dnes z Prahy vrátila s pozvánkou od NATO do NATO. Slávnostné okamihy schválenia pozvánky pre Slovensko sú nasnímané a nahraté a po dôkladnom vytešení sa z nich, budú uložené do archívu. Skončí sa čas slov, gratulácií a ďalších politických šantení, začnú sa práce na prístupovom rokovaní o vstupe krajiny do aliancie. Je prirodzené a pochopiteľné, že politická reprezentácia Slovenska prijala pozvanie do klubu demokratov s ováciami, ktoré viac-menej pretrvajú aj cez víkend. Ale úderom nového týždňa bude treba nielen pokračovať v začatom prístupovom procese, ale tiež začať politické rokovania o tom, či v prípade potreby bude Slovensko ochotné zapojiť sa aj do vojenského zásahu v Iraku pod vedením Spojených štátov. Dzurindova vláda už má rôzne skúsenosti s variantami podpory rôznych operácií. Prvou bola tzv. Kosovská kríza, kedy jeho vláda otvorila vzdušný priestor krajiny a umožnila prelet lietadlám NATO. Krik opozičných strán - HZDS a nacionalistov - bol síce vtedy mimoriadne hlučný, ale postup vlády bol správny. Ďalšiu skúsenosť Dzurindova vláda nadobudla iba pred niekoľkými mesiacmi a naviac krátko pred voľbami, keď rozhodla o vyslaní ženijnej jednotky do Afganistanu v rámci operácie Trvalá sloboda. Aby rozhodnutie vlády bolo aj vykonateľné, musel ho odobriť parlament. Podľa ústavy totiž iba do pôsobnosti Národnej rady patrí "vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky". Keďže rokovanie parlamentu, ako aj hlasovanie o návrhu vlády na vyslanie ženijnej jednotky do Afganistanu bolo neverejné, informácie o výsledku hlasovania sú iba kuloárne - podľa viacerých zdrojov však proti rozhodnutiu vlády hlasovali iba dve nacionalistické strany. A tie dnes stoja pred bránami parlamentu. Politická diskusia o prípadnom vyslaní slovenských vojakov do Iraku nebude rýchla ani bezkonfliktná, ale nevyhnutná. Slovensko už nie je obyčajným kandidátom vstupu do NATO, ale kanditátom takpovediac s pridanou hodnotou - s pozvánkou za riadneho člena aliancie. Diskusia by preto mala byť otvorená, teda verejná, a nie iba zákulisná. Prvé reakcie parlamentných politických strán na prípadné vyslanie vojakov do Iraku pod vedením Spojených štátov sú opatrné. Po prvé preto, lebo dnešná situácia si rozhodnutie ešte nevyžaduje. Po druhé preto, lebo nejde ani nepôjde o ľahké rozhodnutie. Naviac v situácii, kedy ešte viac občanov nepodporuje nasadenie slovenských vojakov v prípadných konfliktoch v iných krajinách ani v rámci NATO, tobôž iba v rámci ad hoc aliancie pod vedením Spojených štátov. Nič to však nemení na tom, že politické strany majú byť na takúto alternatívu pripravené aj preto, aby sa iba nezopakovala paradoxná situácia, kedy minister za KDH vyslanie vojakov do Afganistanu vo vláde nepodporil a poslanci hnutia podporili v parlamente vládu, a nie vlastného ministra. Aliancia je aj po pražskom summite alianciou proti neslobode. A sloboda je základným postulátom pre lepší život ľudí. Pozvanie Slovenska do aliancie znamená, že krajina si nemôže slobodu iba užívať, ale že je povinná jej mantinely aj ďalej rozširovať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...