Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       26. november 2002 Putin a ruské médiá: krok späť, dva kroky vpred? Daniel Bútora Ruský prezident Vladimír Putin včera vetoval zákon, ktorý by zásadným spôsobom obmedzil slobodu prejavu v Rusku. Ruskí mediálni odborníci sú však aj tak skeptickí – prečo, to už vysvetľuje Daniel Bútora. Podstata zákona, ktorý veľkou väčšinou prijali obe komory ruského parlamentu, spočívala v zákaze zverejňovania informácií, ktoré by mohli byť stanoviskom teroristických alebo podobných skupín, a tiež ktoré by mohli ohroziť protiteroristické operácie, vrátane písania o taktike takýchto operácií. Zákon kvôli širokému výkladu vzbudil vlnu nevôle v zahraničí i v samotnom Rusku. Minulý týždeň na prezidenta apelovala väčšia skupina zástupcov médií, aby zákon vetoval. Prezident Vladimír Putin pritom patrí medzi kritikov ruských médií. Rozporuplný zákon bol pripravený už pred akciou čečenského komanda v moskovskom divadle, a po tejto rukojemníckej dráme prezident adresoval kritické slová opäť na adresu médií. Keď včera oznámil, že bude vetovať nový zákon, neodpustil si výpad na adresu nezávislej televízie NTV. AUDIO: „V deň útoku na divadlo televízia odvysielala pohyb ruských špeciálnych jednotiek v okolí divadla a zároveň popisovala, čo sa dialo v budove – to všetko mohlo viesť k strašnej tragédii. A ľudia, ktorí to robili, si toho istotne boli vedomí.“ Putin napriek tomu ostrý zákon vetoval, a požiadal parlament, aby zákon upravil do prijateľnejšej podoby. Musíme nájsť rovnováhu medzi reštrikciami a informovaním spoločnosti, povedal ruský prezident Ruslan Gorevoj z organizácie na ochranu slobody slova Glasnosť prezidentovo rozhodnutie vrelo privítal. Podľa neho bolo najmä výsledkom spoločného postupu médií. AUDIO: „Ak by sme v budúcnosti dokázali dotlačiť úrady, aby prijímali v zásade rozumné rozhodnutia vo veľkých otázkach, a robili tak v dialógu so zástupcami médií, myslím, že by to bolo dobré pre rozvoj demokracie a ruskej tlače.“ Celý rad ďalších pozorovateľov s tým ale nesúhlasí. Predovšetkým, Putinovo veto možno vôbec nebolo potrebné, pripomína novinársky odborník Oleg Panfilov. Existuje predsa ústava, ktorá zaručuje slobodu slova, a tiež medzinárodné dokumenty, ku ktorým sa Rusko zaviazalo. Putin sa podľa tohto vysvetlenia od začiatku chystal zákon vetovať, aby mohol vystupovať doma i vo svete ako zástanca slobody tlače, a ako rozhodca toho, o čom možno a o čom už nemožno informovať. „Putin potvrdil svoj obraz mocného a rozhodného vodcu, ktorý má rozumný postoj k médiám“, hovorí moskovská analytička Slobodnej Európy Anna Kačkajevová. Argumentom týchto skeptikov je predovšetkým skutočnosť, že pri príprave listu prezidentovi bol hýbateľom Putinov minister informácií Michail Lesin, ktorý sa priamo so šéfrektormi médií zúčastnil na schôdzke v moskovskej reštaurácii na Tverskom bulvári. Celý apel na prezidenta tak vznikol v réžii jeho ľudí. Oleg Panfilov dokonca tvrdí, že Lesin po stretnutí telefonoval do Kremľa so slovami „Všetko bolo podpísané, je to v poriadku.“ Podobne to vidí aj Sergej Marchomenko, redaktor týždenníka Ježednevnyj žurnal. AUDIO: „Presvedčiť niekoľko šéfov mediálnych organizácií o potrebe takéhoto listu – to bola práca úradníkov Kremľa.“ Naviac, tento list bol spojený s ponukou médií na sebaobmedzenia, ktorú sa Kremeľ bude snažiť využiť. Útoky na nezávislosť médií pritom nie sú nového dáta. Práve citovaný Sergej Parchomenko bol kedysi redaktorom časopisu Itogi, v ktorom získala kontrolu štátom vlastnená spoločnosť. Televízia NTV, ktorá sa dnes Kremľu zdá príliš nezávislá, už raz podobnou vlastníckou i obsahovou zmenou prešla, keď odtiaľ odišla väčšina nezávislých redaktorov. Úrady posielajú na nezávislé médiá rôzne druhy kontrol, najmä mimo hlavného mesta. Noviny bývajú prehľadávané agentami Federálnej bezpečnostnej služby, zdravotné inšpekcie tam nachádzajú rôzne porušenia pravidiel (voronežské noviny Molodoj Komunar napríklad boli v prekúrených kanceláriách), proti desiatkam novinárov sú vedené trestné stíhania. Už spomínaný Oleg Pamfilov to zhŕňa jednoducho: Gorbačov ruským médiám daroval glasnosť, Putin im ju odníma. Jedno i druhé sa dialo a deje bez účasti samotných novinárov, bez ich boja, bez požiadaviek za udržanie slobody. V reakcii na drakonický mediálny zákon urobil prezident Putin krok späť. Jeho kritici tvrdia, že iba preto, aby mohol urobiť dva kroky vpred.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...