Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       27. november 2002 Vilniuská deklarácia Juraj Hrabko Politický život a mediálny obraz sú založené zväčša na rôznych kauzách. Je nepochybné, že obidve zložky majú v spoločnosti síce rozdielne úlohy, ale aj niekedy totožné potreby. V skratke - kým úlohou politikov je hlavne spravovať veci verejné, pre verejnosť a v prospech verejnosti, úlohou médií je hlavne informovať, kontrolovať správanie a spôsoby politikov. Spoločným znakom je, že z času na čas potrebujú vlastné nedostatky v správaní a v spôsoboch zakrývať. Keďže kauzu okolo tzv. Vilniuskej deklarácie už vytlačila kauza nedohody premiéra Mikuláša Dzurindu s Péterom Medgyessym ohľadom tzv. krajanského zákona, možno ju uzatvoriť. Pravdepodobne už totiž neodznejú žiadne nové informácie až dovtedy, kým inšpektori v Iraku nevynesú záverečný verdikt. Analýza kauzy Vilniuskej deklarácie poukazuje na skutočnosť, že v nej zlyhala najmä informovanosť. Médií, ale tiež politikov. Rozpory možno nájsť nielen medzi koaličnými a opozičnými stranami. Ale aj u viacerých členov vlády a tiež vo vnútri jednotlivých strán. Kým napríklad poslanec Ľubomír Lintner z ANO v jednom z médií tvrdil, že "samozrejme, isté predbežné konzultácie zástupcov koaličných strán sa udiali", jeho stranícky kolega a taktiež poslanec Imrich Béreš pre iné médium konštatoval, že "táto informácia nás prekvapila". Rovnako, kým minister zahraničia Eduard Kukan opakovane hovoril o tom, že deklaráciu pripravili veľvyslanci všetkých desiatich krajín vo Washingtone, jeho stranícky kolega a minister obrany Ivan Šimko zase zdôrazňoval, že deklarácia bola pripravená až v Prahe. A prírastok mätúcich informácií doplnil šéf zahraničného výboru parlamentu Ján Figeľ, podľa ktorého "obsah vyhlásenia V-10 sa formoval celé dva roky". Je správne, že Slovensko deklaráciu pripravovalo aj odsúhlasilo. Terorizmus nepozná hranice a ani boj proti nemu nemôže byť ohraničený iba súhlasom členských krajín NATO. Je zlé, že v tejto základnej axióme nemajú slovenské politické špičky jasno. Inak by nemohol prezident oznámiť, že "z našej strany to nie je iba deklarácia", minister zahraničných vecí, že "je to veľmi silné vyhlásenie", ale premiér už iba vysvetliť, že "nemýľme si politické vyhlásenia s konkrétnymi rozhodnutiami". Povedané inak, iné sú slová a iné skutky. Z faktov, že slovenská politická reprezentácia nechcela o Vilniuskej politickej deklarácii verejnosť informovať, že tak urobila iba pod tlakom verejnosti a že jej argumentácia nebola jednoznačná a zrozumiteľná, ale vyhýbavá a rozporuplná, potom vyplýva aj záver - akoby sa za prijatie deklarácie napokon hanbila. Deklarácia je však v úplnom poriadku, v neporiadku zostávajú spôsoby vládnej koalície.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...