Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       29. november 2002 Diskusia o bulvárnej tlači prebieha v každej demokracii Daniel Raus Sloboda tlače je podstatná pre každú demokratickú spoločnosť. Takmer zákonite ju ale využívajú aj problematické osoby na nekalý obchod alebo dokonca politickú manipuláciu. K pozoruhodnému prípadu došlo v Arménsku. Bulvárne médiá sa s obľubou pohybujú na ostrí noža. Čitateľov, divákov či poslucháčov neúnavne zásobujú škandálnymi správami a správičkami zo života známych osobností. Neraz pritom prekračujú nielen etiku, ale aj zákony, takže ich existenciu sprevádza množstvo súdnych sporov, ktoré sa, pravda, stávajú často opäť vítaným novinárskym sústom. Väčšinou ide o čosi ako podprahový druh zábavy. Na druhej strane sa ale z času na čas vyskytnú kauzy, ktorých skúmanie je vo verejnom záujme a je predmetom investigatívnej žurnalistiky. Kde má byť teda hranica medzi rešpektovaním súkromia a spravodajskou kamerou? Kým budú vychádzať noviny a žiariť televízne obrazovky, dovtedy sa bude o danej téme diskutovať. Teraz prispelo Arménsko, a to pozoruhodným prípadom novinára Arama Abrahamjana. Ten je šéfredaktorom rešpektovaného denníka Aravot, kritického voči vláde. Kedysi bol dokonca hovorcom bývalého prezidenta Ter Petrosjana. Pred dvoma rokmi ale niekto poslal viacerým médiám kazetu so záznamom tohto človeka v nezvyčajne kompromitujúcej situácii so ženou, ktorá sa v žiadnom prípade nepodobala na jeho manželku. Pozoruhodné je, že dlho nikto nič nezverejnil. Inými slovami: všetci rešpektovali nepísané tabu. Nedialo sa nič, okrem toho, že Abrahamjan sa rozviedol. Tento mesiac prišiel ale šok. Denník Or (čo znamená „Deň“) zrazu štyri zábery zverejnil. Bol z toho obrovský škandál. Spätný náraz sa ale vrátil jeho šéfredaktorke Gajane Mukojanovej, ktorú novinári vylúčili zo svojej organizácie. Jej noviny totiž neboli považované za bulvár (aspoň v domácej terminológii). Doteraz nikto nevie, či bol za zverejnením fotografií iba finančný, alebo aj politický záujem. Kauza je totiž pomerne nepríjemná pre vládu, ktorá upadla do podozrenia, že využíva podobné praktiky. Na druhej strane viacerí politici hovoria: pozrite sa na človeka, ktorý neustále moralizuje. Dodajme, že videozáznam urobila kedysi zrejme tajná polícia. Abrahamjan tvrdí, že škandalizovaný mal byť predovšetkým jeho denník. Isté ale je, že sa začalo diskutovať o etike a zákonoch v danej oblasti. Arménsko sa teda pripojilo k diskusii, ktorá už dávno prebieha na slobodnom Západe. Na otázku, aký priestor vlastne majú mať médiá odpovedá profesor z britskej univerzity v Sheffielde Bob Franklin: AUDIO: „Čo musí urobiť každá legislatíva a každá regulácia, je vyvážiť dve dôležité veci. Prvou je vhodné právo na súkromie či už ide o verejnú osobu, alebo bežného človeka, ako som ja. Druhou vecou je sloboda tlače, tak aby mohla mať priestor na vyšetrovanie a informovanie všetkého, čo sa týka vhodného verejného záujmu“. Práve v Británii sa pritom berie daná téma najvážnejšie, a to najmä po tragickej smrti princeznej Diany, ktorú s jej milencom al Fayedom naháňala v Paríži horda fotografov. Už predtým sa ale vyskytlo zopár kritizovaných fotografií, medzi nimi hlavne tehotná Diana v bikinách. Bob Franklin dodáva, že známe osobnosti sú jednoducho a logicky predmetom záujmu verejnosti: AUDIO: „Otázka súkromia je čosi ako mínové pole, tak filozoficky, ako právne. Kde sa končí súkromie a začína sa verejný záujem? Ak sa rozhodnem byť neverný svojej žene, je to moja súkromná vec. Ak som ale premiér alebo poslanec za stranu, ktorá podporuje rodinné hodnoty, potom sa môj poklesok stáva predmetom verejného záujmu“. Nedávno vyhrala – a potom prehrala – súd modelka Naomi Campbellová, ktorá žalovala noviny Mirror za uverejnenie fotografie, na ktorej odchádza z kliniky, kde sa lieči drogová závislosť. Ako dôvod uviedla nakoniec porota to, že článok bol vo verejnom záujme, pretože vyniesol na svetlo lož Naomi, ktorá tvrdila, že nemala žiadne problémy s drogami. Podobných prípadov je viacero. Za zmienku ale stojí takzvaná „Profumova aféra“ z 60.rokov. Vtedy sa totiž ukázalo, že minister vlády (John Profumo) mal vzťahy s prostitútkou, ktorá v tom istom čase udržiavala pomer so sovietskym námorným atašé. Claude-Jean Bertrand, profesor z parížskej univerzity, o tom hovorí: AUDIO: „V takomto prípade, ak mali fotografiu, mali ju zverejniť, pretože to ohrozovalo bezpečnosť Británie“. Z postkomunistického bloku stojí za pozornosť napríklad prípad bývalého ruského generálneho prokurátora Jurija Skuratova, ktorý skúmal korupciu v najvyšších politických kruhoch. Zrazu sa objavilo kompromitujúce video a Skuratov bol odvolaný. Možno povedať, že jeho odchod bol jednou z prvých vecí, ktoré presadil vtedy novopečený prezident Putin. Všeobecne možno povedať, že otázka rešpektovania určitých medzí v médiách je zrkadlom kultúry tej ktorej krajiny. V Arménsku je iná situácia, ako v Británii či Spojených štátoch, a tam je celkom iná situácia, ako v Česku alebo na Slovensku. Diskusia je ale všeobecná. Žiadna demokratická krajina sa jej nevyhne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...