Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       2. december 2002 Dôchodková reforma je nevyhnutná Eva Reiselová Európa starne a Slovensko nie je výnimkou. Podľa posledných údajov zverejneneých Výskumným demografickým centrom pripadajú na jedného obyvateľa SR nad 65 rokov dvaja do sedemnástich rokov. V roku 2050 by to malo byť takmer presne naopak. Existujúci dôchodkový systém pritom nestačí pokryť ani nároky súčasných dôchodcov. Aj preto je nevyhnutná jeho reforma v čo najkratšom čase. Prečo sa s ňou nezačalo už skôr, aj o tom bude hovoriť Eva Reiselová. O reforme sa síce hovorí najmenej desať rokov, jej realizáciu však ovplyvňuje aj vážny politický aspekt: napríklad len zvyšovanie veku odchodu do dôchodku bolo citlivou témou, z ktorej ťažili predovšetkým ľavicové politické strany. Pritom systém, v ktorom ani nie dva milióny pracujúcich zabezpečujú všetkých ostatných, nemôže dlhodobo vydržať a Sociálna poisťovňa vykazuje niekoľko rokov miliardové deficity. Analytici odhadujú do budúcnosti možný dlh na viac ako bilión korún. Prečo, vysvetľuje predseda Občianskej konzervatívnej strany Peter Tatár: AUDIO: "Keby sme nemenili dnešný systém - po prvé, že je tam zo zákona veľmi veľa povinností štátu platiť na rôzne druhy dôchodkov, starobný, invalidný,sirotský, vdovský, vdovecký a tak ďalej. Po druhé bude pribúdať starobných a tým aj invalidných dôchodcov. Po tretie vstupy do Sociálnej poisťovne budú nižšie. Takže dnešný deficit, ktorý sa tvorí na úrovni ja neviem dvoch, troch, štyroch, piatich miliárd korún ročne a sanuje sa tak, že ide z nemocenského fondu alebo zo štátneho rozpočtu, by na najbližších pätnásť dvadsať rokov bez zmeny tohto prvého piliera sa dal vyrátať prinajmenej na tisíc miliárd korún. " Peter Tatár predložil v minulom volebnom období poslanecký návrh zákona, ktorý by umožnil zavedenie povinnej kapitalizácie. To znamená, že by si každý sporil sám na svoj dôchodok. Jeho návrh na istý čas počítal ešte aj s priebežným systémom, ktorý platí v súčasnosti v plnej miere a znamená, že z príspevkov do Sociálnej posiťovne, ktoré odvádzajú zamestnanci a zamestnávatelia, sa hradia dôchodky. Cieľom Tatárovho návrhu, ktorý parlament nepostúpil ani do prvého čítania, je, aby mal každý svoj osobný účet. Naň si bude sporiť na dobu po odchode z trhu práce. Od výšky príjmu bude závisieť aj výška dôchodku. Priebežný systém absolútne obchádzal zásluhovosť každého zamestnaného človeka, čo odborníci nazývali bezbrehou solidaritou. Ak sa v súčasnosti pohybuje priemerný dôchodok niekde na úrovni 45 percent priemernej mzdy, ideou do budúcna je, zvyšovať ho. Generálny riaditeľ Doplnkovej dôchodkovej poisťovne Tatry Sympatia Michal Němec to vidí inak: AUDIO: "Možno mylná predstava, že kapitalizáciou alebo zavedením kapitalizačného pilieru sa zvýšia dôchodky. Musíme vždy hovoriť pri dôchodkoch o priemerných hodnotách. Zavedenie kapitalizačného pilieru pravdepodobne zvýši dôchodky vyšších alebo nadpriemerných príjmových skupín, ale plošné zvýšenie dôchodkov ja osobne nečakávam." Peter Tatár mu oponuje: AUDIO: "Náš návrh zákona predpokladal, že keď sa nič nestane, tak to bude 70 percent prinajmenej z dnešnej priemernej mzdy, ale keďže sa pozitívne zasiahne dôchodkovou reformou do celkovej ekonomiky, do tvorby HDP a postupne sa bude reformovať aj prvý pilier,čiže tie stratové výdavky sa odbúrajú, tak by sme v priebehu ďalších desiatich pätnástich rokov mohli dosiahnuť ešte vyšší priemrný dôchodok." Napriek tomu, že návrh zákona o dôchodkovom poistení, ktorý predložil Peter Tatár ostal pred bránami parlamentu, môže byť pre tvorcov nového návrhu minimálne inšpiráciou. Pretože diskusia sa už nevedie o tom, či sporivý systém áno alebo nie, ale akú má mať dominanciu. Ďalšou otvorenou otázkou zostáva, či má byť dovrovoľný alebo povinný a ak povinný, do akej miery má byť otvorený trh s dôchodkovými poisťovňami. Nie je jasné ani, aké miesto zostane Sociálnej poisťovni a či vôbec táto verejnoprávna inštitúcia má existovať. Odpovede by mali byť známe veľmi rýchlo, pretože minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník chce rozbehnúť reformu od 1. januára 2004, čiže zákon, ktorý ju bude predchádzať, musí byť pripravený v prvom štvrťroku budúceho roka. Veľa času na diskusie, politické hry a polemiky neostáva. Nielen pre predsavzatie ministra, ale najmä preto, že každým zdržaním sa zvyšuje dlh, ktorý raz bude musieť niekto zaplatiť. Nie niekto, ale všetci občania Slovenska.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...