|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 7. september 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
2. december 2002
|
Náboženstvo na školách zostáva ako voliteľný predmet
|
Oľga Štefucová
|
Jednou z tém, ktoré médiá na Slovensku po voľbách otvorili v súvislosti s nevyhnutnou reformou školstva je aj výučba náboženstva na základných školách. Neprispela k tomu žiadna zásadná požiadavka na zmenu školských osnov, iba výrok nového ministra, že pôjde o jednu z jeho priorít. Čo sa pod ňou skutočne ukrýva a kam smeruje verejná diskusia - o tom už v nasledujúcom príspevku Oľga Štefucová.
Keď bolo v polovici rokov deväťdesiatych do učebných osnov základných škôl na Slovensku zaradené ako jeden z voliteľných predmetov náboženstvo, rodičia to skôr privítali, ako protestovali. V krajine so silnými kresťanskými koreňmi za 40 rokov komunistickej totality bola totiž náboženská výchova priamo na školách tabu. Organizovala ju iba cirkev a ak sa rodičia rozhodli, že ich ratolesť bude hodiny náboženstva navštevovať, museli - a s nimi i dieťa - rátať s tým, že to aspoň jedna strana niekedy dostane "pekne spočítané". Deti chodili na náboženstvo asi tak, ako ich rodičia do kostola - tajne. Náboženská výchova skrátka nepatrila vtedy k "dobrým mravom". Do učebných osnov sa dostala ako logické vyústenie spoločenských zmien a s týmto krokom nebola spojená ani príliš široká verejná diskusia. Na druhom stupni základných škôl sa jednoducho žiaci mohli rozhodnúť medzi náboženstvom a etickou výchovou. Jeden z dvoch voliteľných predmetov je dodnes organizovaný - podľa možností školy a "dostatku" vyučujúcich - formou pridanej hodiny po riadnom vyučovaní.
Minister školstva Martin Fronc po nástupe do funkcie vyslovil pri definovaní priorít, ktoré chce za funkčné obdobie dosiahnuť a ktorým bude venovať zvýšenú pozornosť aj úmysel presunúť náboženskú výchovu z druhého už na prvý stupeň základných škôl. Nejde teda o žiadnu zásadnú zmenu, náboženská výchova v alternácii s etickou výchovou by sa iba presunula do nižších ročníkov základnej školy. Hovorkyňa ministra školstva Michaela Bolečková nevedela zatiaľ upresniť, od ktorej triedy sa s vyučovaním náboženstva počíta a k zámeru ministerstva dodala:
AUDIO: "Predstava je taká, že to bude na prvom stupni fungovať takisto, ako to funguje na druhom stupni. Čiže pôjde o alternáciu, dieťa respektíve rodič bude mať možnosť vybrať si buď náboženstvo alebo etickú výchovu. Pritom, čo sa týka toho náboženstva pôjde o náboženstvá, ktoré sú u nás registrované."
Rozhodujúci pritom - rovnako ako doteraz - bude záujem žiakov a rodičov. Celá problematika je však dosiaľ iba v štádiu diskusií v odborných kruhoch a na ministerstve školstva.
Je len pochopiteľné, že predstavitelia cirkví možnosť presunu výučby náboženstva do nižších ročníkov základných škôl privítali. Hovorí školská tajomníčka Generálneho biskupského úradu evanjelickej cirkvi Viera Macháčková:
AUDIO: "Sme toho názoru, že u detí, to čo sa nejako vštepí do ich myslí aj do ich sŕdc je veľmi dôležité práve v tomto veku. V tom veku od tých 7-10 rokov a ešte aj predtým. Myslíme si, že v súčasnom živote, keď svet je obklopený všelijakými negatívnymi vecami, kde je cítiť násilie a istá nevraživosť, nepriateľstvo, že náboženská výchova môže v danej situácii len pomôcť."
Prekážkou pri presune náboženskej výchovy na prvý stupeň základných škôl by nemal byť ani nedostatok kvalifikovaných pedagógov. Nejde totiž ani o rozšírenie jestvujúceho počtu vyučovacích hodín, ani o nárast žiakov. Trnavská i Žilinská univerzita vychovávajú dostatok nových pedagógov v tomto smere, naviac ide o kombinované pedagogické smery, kde učiteľ náboženstva môže mať v úväzku zároveň ďalší predmet - zvyčajne cudzí jazyk - čo na druhej strane mohlo priniesť skvalitnenie pedagogických zborov na základných školách.
Otvorenou teda zostáva iba otázka, či k úvahám o posunutie vekovej hranice, od ktorej sa žiaci v základných školách budú učiť náboženstvo viedla ministra Martina Fronca iba jeho príslušnosť k politickému subjektu, teda KDH. On sám takúto úvahu odmieta. Dôvodí, že na druhý stupeň nastupuje žiak vo veku 10-tich rokov, čo je na náboženskú výchovu - s ohľadom aj na tradície - neskoro. Je pravda, že v krajinách, kde je náboženstvo či už predmet povinný alebo voliteľný - Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, najnovšie aj Poľsko - je tento predmet zaradený už od šiestich, respektíve siedmych rokov veku dieťaťa. Ide teda rovnako o prvý stupeň základných škôl. Rozdiel je však v tom, že zatiaľčo v úvahách slovenského ministerstva školstva sa počíta iba s alternatívou buď začať hneď, alebo sa rozhodnúť pre etickú výchovu, v zahraničí je príslušný vek, kedy dieťa začne navštevovať hodiny náboženstva iba na rozhodnutí rodičov. To znamená, že majú možnosť prihlásiť svoje dieťa na tento predmet v ktoromkoľvek ročníku povinnej školskej dochádzky.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|