|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 8. september 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
4. december 2002
|
Najvhodnejšia atmosféra pre reformu
|
Eva Reiselová
|
"Európsky model sociálneho štátu blahobytu, ktorý protirečí ľudskej slobode a nezdôrazňuje individuálnu zodpovednosť, je veľkým rizikom," odkázal vlani pri návšteve Slovenska jeho obyvateľom americký filozof Michael Novak. Viaceré európske štáty mu dávajú za pravdu svojimi sociálnymi reformami. Slovensko sa k nim môže pripojiť. Či má na to vytvorené podmienky, o tom už viac povie Eva Reiselová.
Podmienky už dávno dozreli, veď súčasný systém je neudržateľný a ak Slovensko nechce rozširovať chudobu staroby, inú možnosť nemá. Napriek tomu, že táto informácia nie je ani nová, ani objavná, predsa ju len politická disharmónia dokázala v minulosti zahnať do kúta. Všetci síce vedeli, že dôchodkový systém reformovať treba, ale báli sa, či už naozaj nastal pravý čas, či na radikálnu zmenu budú peniaze. Špekulovali, či môžu nechať víťazstvo niekomu inému, alebo musia sami byť víťazmi.
Aj preto vlaňajší poslanecký návrh zákona o dôchodkovom poistení od Petra Tatára v parlamente neprešiel. Ale len o päť hlasov zo stodvadsiatich! Podporili ho aj opoziční poslanci, odmietli aj koaliční. Napríklad politické strany KDH a SMK mu dali všetky svoje hlasy. Obidve tvoria súčasť aj dnešnej koalície. ANO už dávno pred voľbami hovorilo o nevyhnutnosti reformy a SDKÚ posadilo na kreslo ministra práce muža, ktorý by najradšej rozbehol reformu už včera, alebo radšej predvčerom. Takže politické zázemie nemohlo byť nikdy lepšie.
Navyše výskumy verejnej mienky hovoria, že ľudia si chcú sporiť na svoj dôchodok, že súčasnú podobu medzigeneračnej solidarity nepovažujú za výhodnú ani pre pracujúcich, ani pre dôchodcov. Zvyšuje totiž závislosť.
Veľa otázok okolo reformy je samozrejme otvorených, ale sú riešiteľné vo chvíli, keď všetci vedia, kadiaľ "vedie cesta do chrámu." V médiách sa už objavujú aj rôzne čísla výšky odvodov, o ich rozdelení medzi solidaritu a sporenie, minister Ľudovít Kaník je však zatiaľ vo vyjadreniach opatrnejší:
AUDIO: "Čísla by som nechcel hovoriť, lebo naozaj to podlieha aj politickým diskusiám a politickým rozhodnutiam a netreba predbiehať."
Výška odvodov do fondov nie je jediným politickým problémom. Ale aj tie ďalšie sa dajú prekonať. Navyše ani časť opozície by nemusela byť brzdou, pretože napríklad Vojtech Tkáč podporuje novú podobu dôchodkového systému a jeho hlas minimálne v HZDS zaváži.
Reformné zákony sa neprijímajú ústavnou väčšinou a ani sto hlasov nie je vždy "zárukou kvality". Stačí sa pozrieť na Zákonník práce prijatý takmer všetkými v pléne a v súčasnosti takmer všetkými odmietaný. Ak si teda rozhodnuté a proreformne naladené politické strany a predovšetkým ich lídri nebudú komplikovať vzájomné vzťahy zbytočnými kauzami, majú veľkú šancu byť úspešní. Nielen v reforme dôchodkov.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|