|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
6. december 2002
|
Krušný víkend
|
Juraj Hrabko
|
Z poznámok a komentárov väčšiny dnešných slovenských tzv. mienkotvorných médií v súvislosti s opätovným zadržaním Ivana Lexu priam vytŕča skepsa z reálnej možnosti dopadu ruky zákona na Lexove rameno a nastolenia spravodlivosti. Prevládajúca skepsa obsahuje viacero dôvodov, medzi ktoré nepochybne patrí aj ten, že médiá už Ivana Lexu vyprevadili do cely predbežného zadržania tri razy, ale stále z nej akosi unikol. Po prvý raz sa Ivan Lexa ocitol vo väzbe v apríli 1999 a bol z nej prepustený v júli toho istého roka. Druhý raz v nej pobudol po nedobrovoľnom návrate z Juhoafrickej republiky a strávil v nej spolu 28 dní, keď múry väzobnej cely opustil v polovici augusta tohto roka. Momentálne nesedí vo väzobnej cele, ale iba v cele predbežného zadržania a podľa agentúrnych informácií súd oznámi až v pondelok, či Ivan Lexa bude prepustený na slobodu alebo vzatý do väzby.
Príbeh Roberta Remiáša, s ktorým úzko súvisí terajšie zadržanie Ivana Lexu, je príbehom nielen smutným, ale tiež už z istého uhla pohľadu dávnym. Stal sa koncom apríla 1996, kedy na spojnici troch ulíc v bratislavskej Karlovej Vsi vybuchlo jeho auto. Dodnes tam stojí kríž a dodnes to miesto navštevujú ľudia, ktorí majú v úcte ľudský život, nádej, že zákon má naozaj platiť pre každého a cit pre spravodlivosť. Remiášove auto nevybuchlo náhodou rovnako, ako sa náhodou Ivan Lexa nestal šéfom slovenskej tajnej služby. Iba kvôli nemu bol v parlamente zmenený zákon tak, aby riaditeľa SIS už nemohol menovať prezident republiky, ale predseda vlády.
Robert Remiáš bol zavraždený preto, lebo verejne prehovoril v mimoriadne chúlostivej, nazvime to "štátnej" záležitosti. Bol kontaktnou osobou istého Oskara Fegyveresa a Oskar Fegyveres rovnako verejne označil tých, ktorí sa podieľali na únose prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do cudziny na prelome augusta a septembra 1995.
Ivan Lexa strávi tento víkend asi celý v cele. Nie je to nič príjemné, ale mimo cely bude nepríjemností určite viac. Jedna aj druhá strana - úradníci aj advokáti - budú horúčkovito pokračovať v práci na svojich zámeroch. Prví z nich chcú Lexu zatvoriť do väzobnej cely, druhí pustiť na slobodu. Argumenty obidvoch strán musí rozlúsknuť a posúdiť sudca okresného súdu v Bratislave. A práve v spôsoboch práce slovenských súdov a sudcov je zrejme hlavná príčina dnešnej skepsy médií. Povedané bez servítky - žiadny sudca dnes nezávidí sudcovi, ktorý bude o Ivanovi Lexovi rozhodovať a taktiež nezávidí ani ďalším sudcom, ktorí sa ním - pri predpokladaných odvolaniach - budú zaoberať v budúcnosti. I keď by tomu malo byť presne naopak.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|