Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 29. august 2008       6. december 2002 V takmer troch tisíckach slovenských obcí sú komunálne voľby Boris Koreň V takmer 140 mestách a viac ako 2700 obciach sa dnes na Slovensku otvorili volebné miestnosti. Voliči na nasledujúce štyri roky vyberajú svojich starostov, primátorov a poslancov obecných zastupiteľstiev. Mária Hlucháňová vám v rozhovore s Borisom Koreňom poskytnú niekoľko užitočných informácií. Na úvod sa spýtam, aká sa očakáva volebná účasť? Treba povedať, že dátum komunálnych volieb - 6. a 7. december účasti voličov nepraje. Je pomerne krátky čas od konania parlamentných volieb a "komunálkam" konkurujú aj blížiace sa Vianoce, veľa ľudí vníma skôr intenzívnu a agresívnu kampaň obchodníkov ako predvolebné plagáty a akcie. Rozprával som sa s viacerými zástupcami samosprávy a oni budú považovať za úspech už účasť 45 - 50 percent voličov. Pravdepodobne však bude ešte nižšia ako tých 45 percent. Volebné miestnosti sú otvorené dnes od 14. do 22. hodiny a zajtra, teda v sobotu medzi 8. a 14. hodinou. Akým spôsobom bude prebiehať hlasovanie? Volič sa - podobne ako pri každých voľbách musí preukázať občianskym, alebo iným dokladom totožnosti. Ak ho nemá pri sebe, jeho totožnosť môže osvedčiť volebná komisia, alebo iní dvaja jej známi voliči. Po príchode do volebnej miestnosti dostane hlasovacie lístky - jeden pre voľbu stastostu, alebo primátora, druhý pre voľbu poslancov. V Bratislave a Košiciach dostanú voliči po štyri lístky, pretože volia primátora a poslancov mesta, ale súčasne aj starostu a poslancov mestskej časti. Potom sa volič musí odobrať do oddeleného priestoru, teda za takzvanú plentu, pretože inak mu okrsková komisia neumožní hlasovanie. Len v prípade zdravotného postihnutia, keď nemôže sám upraviť hlasovací lístok, mu komisia povolí pomoc iného voliča, nie však svojho člena. Voliť môžu aj vojaci - tí, ak nemajú službu, by mali dostať dovolenku - a dokonca aj cudzinci s trvalým pobytom na Slovensku. Chorí a nevládni občania v mieste trvalého bydliska môžu požiadať okrskovú komisiu o možnosť voliť do prenosnej urny, tá im musí vyhovieť a dvaja jej členovia ich navštíviť. Ako môžu občania upravovať hlasovacie lístky? Poviem to v niekoľkých bodoch - na funkciu starostu, alebo primátora môžu označiť, zakrúžkovať len jedného kandidáta, inak bude lístok neplatný. Poslancov môžu označiť najviac len taký počet, ktorý sa volí v ich obvode, vyšší počet takisto zneplatňuje hlasovací lístok. V prípade, že majú pocit, že hlasovací lístok pokazili, alebo zle vyplnili, komisia im musí na požiadanie vydať nový. Volebný akt sa končí vhodením hlasovacích lístkov, ktoré musia byť v obálke, do urny. V sporných prípadoch o platnosti hlasovacieho lístka rozhoduje hlasovaním okrsková volebná komisia. Na rozdiel od parlamentných volieb sa v komunálnych uplatňuje väčšinový volebný systém. Čo to znamená? Prakticky to znamená, že sa nevolia stranícke kandidátky, volič sa teda nerozhoduje pre politické strany, ale pre konkrétnych kandidátov. Na jednom hlasovacom lístku sú teda všetci kandidáti na starostu, primátora, respektíve poslancov. Vyhráva ten, kto získa najviac hlasov- ako poslanec vo svojom obvode, ako starosta v obci. V prípade rovnosti hlasov u starostu, primátora, sa voľby musia opakovať, v prípade rovnosti hlasov u kandidáta, ktorého nominovala politická strana, postupuje sa podľa poradia na jej kandidačnej listine. V prípade, že by rovnaký počet hlasov dostali kandidáti rôznych strán, alebo nezávislí, komisia určí víťaza volieb žrebom. Ešte jeden podstatný rozdiel je tu oproti parlamentným voľbám - keď poslanec nemôže vykonávať svoj mandát, na jeho miesto nastupuje náhradník, nie však automaticky poslanec z tej istej politickej strany, ale v poradí kandidát, ktorý dostal najviac hlasov. V prípade starostu, alebo primátora, keď nemôže vykonávať funkciu, alebo jej je zbavený, sa musia uskutočniť nové voľby, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady. Ako sa vyhlasuje výsledok volieb? - Organizácia komunálnych volieb je tiež odlišná od parlamentných. Volebné výsledky sa zrátajú v okrskových a postúpia sa na miestnu volebnú komisiu. Tá potom vyhlási výsledky volieb a vydá osvedčenia zvoleným poslancom, starostom, primátorom. Na regulárnosť volieb dohliadajú aj okresné volebné komisie a ústredná, to podstatné sa ale deje na miestnej úrovni. Netreba mať podľa teba obavy z možnej manipulácie volieb v niektorých obciach? Je tu teoreticky o niečo väčšia možnosť manipulácie s výsledkami ako v prípade parlamentných volieb, kde je mnohostupňový systém kontroly. Do okrskových a miestnych, volebných komisií totiž kandidátov nominujú politické strany, ale v prípade, že nenaplnia počet členov komisie, čo je päť, tak zvyšných menuje starosta, alebo primátor. Teda teoreticky môže doplniť aj všetkých. Ale prakticky takáto situácia, aj keby nastala, treba si uvedomiť, že by na prípadnom podvode, teda trestnom čine, museli byť dohodnutí všetci členovia okrskovej respektíve miestnej komisie, pretože všetci sa zúčastňujú na vyhodnocovaní a sčítavaní hlasov. Aby sa zabránilo manipulácii, volebné urny musia byť cez noc zapečatené a hlasovacie lístky i zápisnice sa ukladajú, takže ich možno v prípade pochybností opätovne prerátať. Keby teda niekto napadol výsledky volieb v niektorej obci, hlasy sa jednoducho znova prerátajú. Výsledky volieb môže zrušiť, ak prebehli neregulérne, alebo neprebehli podľa zákona, Ústavný súd.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...