Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       13. december 2002 Americká pomoc deťom Černobyľu Jaroslav Rozsíval Je to už 16 a pol roka, čo došlo na Ukrajine k najväčšej havárii atómovej elektrárne v histórii ľudstva. Dôsledky černobyľskej tragédie však naďalej ohrozujú zdravie a životy ľudí a predovšetkým detí na Ukrajine a v Bielorusku. V Spojených štátoch jestvuje niekoľko mimovládnych organizácií, ktoré sa intenzívne zaoberajú pomocou obetiam tejto tragédie. Stav zdravia obyvateľstva je vari najpálčivejšou témou života spoločnosti všetkých postkomunistických štátov. Samozrejme, že zdravotná starostlivosť je priamo závislá od stavu ekonomiky tej-ktorej krajiny, táto priama úmera je alfou a omegou verejných i neverejných diskusií, prebiehajúcich v jednotlivých krajinách od pádu komunizmu. V Bielorusku a na Ukrajine sa však táto diskusia komplikuje o neblahé dôsledky tragického výbuchu černobyľskej atómovej elektrárne, ku ktorému došlo pred viac ako 16 rokmi. Rádioaktívny mrak, ktorý sa uvoľnil do ovzdušia po explózii jadrového reaktora, obišiel takmer celú strednú Európu, najviac však zasiahol Ukrajinu a Bielorusko. Keďže rozpad rádioaktívneho materiálu prebieha iba veľmi pomaly, nebezpečné izotopy sa prostredníctvom rastlín, prachu a kontaminovanej pôdy dostávajú aj naďalej do obehu vody, do potravinového reťazca a ohrozujú tak zdravie a životy státisícov ľudí. Na základe najnovšieho výskumu, publikovaného aj na nedávnom republikovom kongrese pediatrov v Minsku, dnes vieme, že za posledných desať rokov sa napríklad výrazne zvýšila úmrtnosť detí do 14 rokov, predovšetkým v bieloruských oblastiach Gomeľ a Mogilev. Medzi najčastejšie sa objavujúce ochorenia patria pritom choroby horných ciest dýchacích, chronické zápaly vonkajších zvukovodov, svrbenie, červenanie či lúpanie kože, ďalej nedostatok železa v krvi, ako aj očné nádory, predovšetkým u detí do 5 rokov. Dramaticky sa zvýšil počet rakovinových ochorení a zápalov štítnej žľazy. V polovici 90-tych rokov zistili vedci vo Výskumnom ústave rádiologickej medicíny v Minsku, že materské mlieko dojčiacich matiek v oblastiach Gomeľ a Mogilev obsahovalo vysoké množstvo smrteľne nebezpečných izotopov. Lekársky výskum, uskutočnený v jednom z okresov Gomeľskej oblasti ukázal, že 93 percent obyvateľov trpí chorobami, súvisiacimi s černobyľskou haváriou. Otázka, pred ktorou už roky stojí ekonomicky slabé Bielorusko i Ukrajina, súvisí predovšetkým s liečením postihnutých ľudí, najmä detí. Záchranným projektom na pomoc zasiahnutým oblastiam a predovšetkým ľuďom sa venujú aj niektoré organizácie v Spojených štátoch. Stredobodom ich záujmu sú predovšetkým deti, ktoré najviac trpia dôsledkami rádioaktívneho zamorenia. Jednou z týchto organizácií je Detská nadácia Černobyľ, založená v kalifornskom San Diegu v roku 1993. Nadácia dnes disponuje desiatkami dobrovoľných spolupracovníkov, ktorí pozývajú bieloruské deti, aby u nich v Kalifornii strávili päť týždňov liečebného pobytu. Predsedníčkou organizácie je Svetlana Krasynská, ktorá sama pricestovala do Spojených štátov v roku 1997 z ukrajinského mesta Chmelnickij a od začiatku sa aktívne podieľala na jej činnosti: AUDIO: “Nadácia bola založená s cieľom priviezť deti z rádioaktívne zamorených oblastí - najmä z Gomeľu v Bielorusku – do San Diega a poskytnúť im lekársku, zubnú a optometrickú starostlivosť, dostať ich zo zamorenej oblasti, tak aby sa ich organizmus mohol prečistiť.“ Podľa Krasynskej sa u detí v priebehu krátkeho času darí dosiahnuť pozitívne výsledky: stav ich kože sa rýchlo zlepšuje, deťom viacej chutí jesť a zlepšuje sa aj stav ich celkovej energie: AUDIO:“Napriek tomu, že sa snažíme cielene riešiť problémy detí vo veku 8 až 10 rokov, ktoré sa zvyčajne narodili po jadrovej havárii v Černobyle, vidno, že dôsledky sa prejavujú aj u detí, narodených po tomto nešťastí.“ Na financovanie pobytu bieloruských detí v San Diegu zbierajú peniaze viaceré občianske organizácie a cirkvi. Niektorí kritici však tvrdia, že by bolo lepšie využiť tieto peniaze priamo v Bielorusku či na Ukrajine. Svetlana Krasynská k tomu dodáva: AUDIO:“Pokiaľ ide o námietky niektorých ľudí, ktorí hovoria, prečo míňame toľko peňazí na to, aby sme deti priviezli do Spojených štátov, zatiaľ čo peniaze by sa dali lepšie využiť tam u nich treba dodať, že my môžeme zaručiť, aby sa všetky peniaze využili na liečenie detí.“ Pomocou bieloruským deťom sa však nezaoberajú iba v San Diegu. Joe Knable je strojárom a majiteľom firmy na výrobu ťažných lán v Ohiu. Je taktiež predsedom charitatívnej nadácie Černobyľské deti. Tá takisto vozí deti z Bieloruska vo veku 8-12 rokov na liečenie do Spojených štátov. Knable tvrdí, že jeho cieľom je nielen pomôcť trpiacim deťom, ale aj to, aby ich rodiny vedeli, že svet a predovšetkým Američania na nich nezabudli: AUDIO:“Či cítim, že to budem robiť navždy? Cítim, akoby sám Boh oslovil moje srdce s prosbou, aby som to robil navždy.“ Cecelia Calhounová je predsedníčkou a zakladateľkou mimovládnej organizácie Aliancia Spojených štátov Deti Černobyľu. Jej cieľom je vytvoriť sieť jednotlivcov na pomoc postihnutým v černobyľskej oblasti. Podľa Calhounovej sú náklady na liečenie postihnutých detí pomerne vysoké. Viacero amerických organizácií však napriek tomu dokázalo zabezpečiť toto leto pobyt viac ako 1500 deťom z Bieloruska a Ukrajiny v Spojených štátoch. Priemerné náklady na prevoz a poistenie jedného dieťaťa predstavujú pritom sumu tisíc dolárov. Spolu so základnými nákladmi na liečenie, sa tak tohto roku vynaložilo na pobyty černobyľských detí takmer 5 miliónov dolárov, tvrdí predsedníčka mimovládnej aliancie. Do tejto sumy však nie sú zarátané ďalšie liečebné náklady, týkajúce sa chirurgických zákrokov, liekov, optiky a protetiky. Deti sa po liečebnom pobyte vracajú domov nielen v lepšom zdravotnom a psychickom stave, ale na cestu im pribalia aj balíček liekov v hodnote 125 dolárov. Ten samozrejme nemôže zaplátať ranené duše nevinných obetí technického a ľudského zlyhania, ku ktorému došlo pred 16 rokmi na Ukrajine, je ale malou pripomienkou toho, čo najlepšie vyjadril strojár Joe Knable z Ohia: „Vedzte, že svet na vás nezabudol!“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...