Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       13. december 2002 Tlak proti korupcii musí prísť od občanov Oľga Štefucová Podľa výsledkov prieskumov v kandidátskych krajinách na vstup do Európskej únie je ako veľký problém vnímaná korupcia. Najnovšia monitorovacia správa Open Society Institute, zameraná práve na korupciu a protikorupčnú politiku v týchto štátoch uvádza, že až 73 percent občanov si myslí, že väčšina, alebo takmer všetci verejní činitelia sú skorumpovaní. Slovensko nie je výnimkou. Téme sa podrobnejšie venuje Oľga Štefucová. Netreba zdôrazňovať viackrát opakované vyhlásenia predstaviteľov Európskej komisie, že korupcia na Slovensku je vážnym problémom. Že pokiaľ sa s ňou politické špičky, vláda, parlament a celá exekutíva nezačnú urýchlene zaoberať, môže to byť teraz i v budúcnosti prekážkou vnímania krajiny ako seriózneho partnera. Korupcia je fenomén, ktorý sa však prijatím jedného rozhodnotia, jedného zákona, sankčnými či inými opatreniami neodstráni. V krajine, kde jej výskyt zasiahol takmer do všetkých sfér spoločnosti - a dá sa povedať aj na všetkých úrovniach - treba začať "frontálnym" útokom. Podnetom naň by mala naviac byť aj zvyšujúca sa miera vnímania korupcie ako vážneho problému zo strany občanov. Na druhej strane, často prevláda názor, že proti korupcii samotnej sa spoločnosť neubráni, že jednoducho neexistujú páky na jej vykorenenie. Quentin Reed z Open Society Institute však argumentuje: AUDIO: "Pokiaľ ide o tú korupciu v najužšom slova zmysle, teda samotný boj proti úplatkárstvu, určite sa dajú vypracovať a zaviesť koncepcie, alebo stratégie na boj proti úplatkárstvu, ktoré môžu byť účinné aj v krajinách, kde toto je veľkým problémom. Avšak všetky tieto stratégie budú neúčinné, ak sa budú zameriavať len na represiu. Je potrebné, aby ich súčasťou bola aj prevencia a práca na zmene postoja spoločnosti, respektíve verejnosti a takisto, aby išlo o zavádzanie systémov samotných, ktoré už v sebe nebudú mať isté motivovanie k uplatkárstvu, alebo ku korupcii." Nestačí teda vytvoriť mechanizmy na úrovni legislatívy, takpovediac inštitucionalizovať boj proti korupcii zo strany vlády a štátnych orgánov, ale mali by to byť práve občania, ktorí ich činnosť budú monitorovať, kontrolovať a žiadať nápravu tam, kde sa korupčné mechanizmy objavujú. Hovorí Emília Beblavá z Transparency International Slovensko: AUDIO: "V podstate legislatíva je len jedna tretina roboty, keď je prijatá. Potom je potrebné ju implementovať a potom aj monitorovať, do akej miery takáto legislatíva má dopad na boj proti korupcii." Slovensko sa podľa Beblavej nachádza v štádiu, keď viaceré oblasti už boli riešené, vláda sa nimi zaoberala, prípadne parlament. Otázka implementácie je však kvalitatívne rôznorodá a monitoring je viacmenej "hudbou budúcnosti". Na reálny dopad prijatých opatrení si preto bude treba na Slovensku ešte počkať. Objektívne treba povedať, že to, čo predchádzajúca vláda v tejto oblasti urobila, treba hodnotiť z pohľadu, že "veci sa pohli" pozitívne. Dalo sa však urobiť oveľa viac. Vytvorenie napríklad Protikorupčnej jednotky pri Úrade vlády bolo takýmto kladným signálom, efekt sa však v očakávanej miere nedostavil. Jedným z dôvodov mohla byť aj absencia reálnej politickej vôle stav zmeniť - minulá rôznofarebná vládna koalícia skrátka na viac nemala. Novou možnosťou reparátu v tomto smere by mohlo byť avizované zriadenie koordinačného protikorupčného útvaru pri Úrade vlády - pod gesciou ministra spravodlivosti Daniela Lipšica - ktorý však opäť dostal do vienka iba tú časť boja proti korupcii, ktorá sa viaže k príprave ďalších legislatívnych zmien, hoci nadrezortných. Na to, aby sa s korupciou a úplatkárstvom na Slovensku naozaj pohlo, treba viac. Emília Beblavá pre Slobodnú Európu jednu z ciest "ako ďalej" naznačila: AUDIO: "Ak nebude dopyt, nebude ani ponuka. To znamená, ak občania nezačnú vyžadovať reálne zmeny v tejto oblasti, tak tá reakcia nepríde. Bohužiaľ toho sme boli svedkami ostatných 12 rokov a myslím si, že toto je dosť veľké ponaučenie." Iniciatíva by teda v najbližších rokoch mala prísť práve od občanov. Nestačí vytvoriť jeden či desať ďalších odborov, prijať desiatky zákonov, ak na prejavy korupcie nezačnú upozorňovať občania tejto krajiny. Pochopiteľne zároveň s tlakom na ich odstránenie. Pre našu rozhlasovú stanicu to potvrdila programová riaditeľka Transparency International Slovensko Daniela Zemanovičová: AUDIO: "Bez toho tlaku v podstate tí ľudia, ktorí pôsobia vo verejnom sektore - či už vo vláde, v parlamente, alebo na súdoch, tak tá zmena sa jednoducho neudeje." Aktívnym prvkom v tomto smere sú mimovládne organizácie, pridať sa však musia médiá a v prvom rade samotní občania. Ani prítomnosť krajiny v spoločenstve vyspelých európskych krajín nie je všeliekom. Zmeniť veci musí byť spoločným úsilím celej slovenskej spoločnosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...