Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       14. december 2002 Mám dôvod si myslieť... Štefan Hríb Slovensko je v tejto chvíli pozvané už aj do EÚ. Po pozvánke do NATO sa tým plní ďalší dlhodobý cieľ, ktorý bol vinou politiky HZDS niekoľko rokov predmetom vážnych sporov a pochybností. Dnes sú obe pozvánky takmer samozrejmosťou, čo svedčí o oslabení extrému v domácej politike. Ja však mám dôvod si myslieť, že najmä samozrejmosť vstupu do EÚ svedčí paradoxne aj o našej výraznej slabine - totiž o takmer úplnej absencii predstavy, aká Európska únia nám vyhovuje, v akej chceme žiť a akú budeme ako jej členovia presadzovať. Po páde komunizmu sa v Československu dlho hovorilo o návrate do Európy. Krajina bola zdevastovaná ekonomicky, kultúrne i mravne, takže Západ bol na začiatku 90-tych rokov takmer nespochybniteľným snom. Naše fabriky boli zastarané, ich prichádzali s technologickými hitmi, nášmu zdravotníctvu chýbali základné zdroje a zomierali sme oveľa skôr, Západ naopak začínal pociťovať ekonomické problémy dlhovekosti. U nás sa jazdilo na ladách a škodách, u nich to boli Mercedesy, Fiaty a Fordy. Ten rozdiel bol v takmer každej oblasti natoľko priepastný, že bezhlavé napodobovanie západných vzorov bolo vlastne úplne pochopiteľné. U nich totiž veci fungovali, a u nás len škrípali. Odvtedy však prešlo 13 rokov, počas ktorých sa tu všeličo zmenilo. A nehovorím teraz len o odchode Mečiara do večnej opozície. Prijali sa tu postupne normálnejšie zákony, zavádza sa trh, môže sa slobodne myslieť, a aj mestá, autá a tovar sú omnoho krajšie. Dnes sa vtedajšiemu Západu podobáme omnoho viac, než sa môže zdať - a z toho by malo plynúť, že diskusia o povahe budúcej Európy by tu už mala existovať, pretože Západ sa pre nás zmenil z nedostižného sna na zajtrajšiu realitu. Už nemá príliš zmysel preberať všetko „západné“ s jediným argumentom, že tak to funguje „v zavedených demokraciách“. To my sme dnes demokracia, a my budeme už zajtra Západ, takže by bolo prirodzené, aby sme o Európe sami diskutovali a prichádzali s nápadmi, ako z nej urobiť dobré miesto pre život. A toto je ten hlavný problém - vstupujeme do EÚ s predstavou, aké by sme z nej mali dostať dotácie, fondy a ďalšie zdroje, ale vôbec pri tom neuvažujeme, či má byť únia superštátom, či má mať prezidenta a vládu, aké miesto v nej majú mať národné štáty, či vôbec v nej majú existovať dotácie, aká má byť jej zahraničná politika a či v nej má byť napríklad aj Turecko. Trinásť rokov sme snívali o tom, že raz budeme normálne fungujúcou krajinou, a bol to správny sen. Dnes sa napĺňajú jeho predpoklady, pretože sa aj inštitucionálne sa stávame súčasťou Západu. Pozvánky do NATO a EÚ sú naozaj míľnikom, ale cieľ to nie je. Normálne fungujúcou krajinou budeme až vtedy, keď tu bude normálne fungovať verejná diskusia o našom mieste pod slnkom a o tom, v akom svete chceme žiť a ako k tomu chceme prispieť. Boli sme pozvaní do EÚ a všade je plno spokojnosti. Ja však mám dôvod si myslieť, že náš vstup do EÚ je skôr výzvou k tvrdej práci - na našej predstave, ako by mala Európa vyzerať, a potom na reformách, ktoré jediné môžu k dobrej Európe viesť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...