|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
16. december 2002
|
Počet utečencov na Slovensku rastie
|
Eva Reiselová
|
Aj pražský summit NATO a s ním spojená zvýšená policajná ostražitosť sa podpísali pod nárast utečencov na Slovensku v poslednom roku. A to aj napriek tomu, že počet utečencov v 28 najvyspelejších krajinách sveta klesol o viac ako desatinu. Aké miesto v štatistikách Slovensko zastáva, o tom už viac v príspevku Evy Reiselovej.
Od januára do októbra tohto roka požiadalo Migračný úrad na Slovensku o štatút utečenca takmer 8000 osôb prevažne z ázijských krajín - Iraku, Afganistanu, Číny, Indie, Bangladéša, ale aj Ruskej federácie. Vedúci Zastupiteľského úradu UNHCR na Slovensku Pierfrancesco Maria Natta to komentuje:
AUDIO: "Zaznamenali sme nárast počtu žiadostí. V rámci skupiny Višegrádskej štvorky sa Slovensko stáva krajinou s najvyšším počtom žiadostí o udelenie štatútu utečenca."
Dôvodom ani tak nie je Slovensko ako cieľová krajina, ale výhodný tranzit na západ. Opäť Pierfrancesco Maria Natta:
AUDIO: "Pretože systém na Slovensku je taký, že ak požiadate o azyl, automaticky vás zašlú do tábora v Adamove alebo Rohovciacah, ktorý je zhruba kilometer od hraníc s Rakúskom."
V Českej republike, Maďarsku ale aj Poľsku sú podoné tábory na východe hraníc. Veľa žiadateľov o azyl na Slovensku sťahuje svoju žiadosť a uteká na západ. Dôvodom ich príchodu na Slovensko nie sú potierané ľudské a občianske práva, ale ekonomické záujmy. Pierfrancesco Maria Natta dodáva:
AUDIO: "V tomto je vlastne ten rozpor so systémom podania žiadostí o udelenie štatútu utečenca. Zisťujeme, že veľa ľudí ho zneužíva."
Jedným z riešení je teda presťahovanie azylových táborov viac na východ alebo aspoň do vnútrozemia krajiny. Jeden bol otvorený len minulý mesiac v Jaziercach pri Ružomberku. Už je obsadený, podobne ako všetky na Slovensku. Azylovú politiku by mali zmeniť dva nové zákony. Prvý z nich - zákon o pobyte utečencov je účinný od apríla tohto roka, druhý - zákon o azyle nadobudne účinnosť 1. januára 2003. Ich cieľom je zosúladiť slovenskú legislatívu s európskou. Hlavné zmeny oproti súčasnosti objasňuje právny poradca Zastupiteľského úradu UNHCR Ján Šikuta:
AUDIO: "Jednou z najpodstatnejších je zmena azylového systému v tom zmysle, že odvolania proti rozhodnutiam Migračného úradu ako prvostupňovej správnej inštitúcii, pôjdu od 1.1. 2003 na krajské súdy. Budú nimi krajské súdy v Bratislave a Košiciach. Ďalšie dôležité ustanovenie hovorí o zlúčení rodiny, manžel, manželka, rodičia, majú nárok na poskytnutie azylu, pokiaľ dostal azyl jeden z nich mladší ako osemnásť rokov."
Zákon o azyle upravuje aj dôvody vyhostenia a navrátenia utečenca. V budúcom roku sa bude monitorovať uplatňovanie azylového zákona a do súladu s právnymi normami únie sa ešte musí dostať aj migračná politika SR.
Za posledných desať rokov nadobudlo štatút utečenca na Slovensku vyše päťsto žiadateľov, štátne občianstvo SR bolo priznané 99-tim z nich. Oproti susedným krajinám je posudzovanie žiadostí veľmi zdĺhavé. Dôvodom je náročný administratíny systém, málo úradníkov posudzujúcich žiadosti a nedostatočná sieť tlmočníkov. Pierfrancesco Maria Natta vidí jedno z riešení nasledovne:
AUDIO: "Naozaj by sme boli veľmi radi, keby sa urýchlilo celé konanie, aby migračný úrad mohol vykonať maximum pohovorov na začiatku podania žiadosti. A potom by bolo hneď od začiatku jasné, kto je utečencom a kto migrantom."
Odčlenenie jedných od druhých by pomohlo samotným utečencom nielen v rýchlosti posudzovania ich žiadostí, ale bezpochyby aj v zmene verejnej mienky, ktorá sa v poslednom roku od utečencov výrazne odklonila. Hromadia sa názory, že utečenci odčerpávajú financie zo štátneho rozpočtu, voľné pracovné miesta, sú zdrojom kriminality a prinášajú nebezpečné choroby. Znižuje sa počet tých, ktorí si myslia, že utečencom treba pomáhať. Hovorkyňa UNHCR Mária Čierna pridáva ďalší dôvod:
AUDIO: "Samozrejme aj hrozba terorizmu, nielen v ostatných krajinách, ale aj na Slovensku, sa do istej miery dotkla verejnej mienky. Vysoký komisár pre utečencov OSN Ruud Lubbers vyzýval a vyzýva vlády azylových krajín, aby nedochádzalo k reštrikciám azylového systému, k zužovaniu práv utečencov. Skôr naopak, aby sa zachovávali štandardy medzinárodnej ochrany pre ľudí, ktorí ju potrebujú."
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|