|
|
| |
|
Dnes je piatok, 9. január 2009
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
16. december 2002
|
Nie všetci utečenci patria do "jedného vreca"
|
Eva Reiselová
|
"Každý má právo hľadať a požívať v iných krajinách azyl pred prenasledovaním", uvádza sa vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Tvorcovia základného dokumentu vychádzali už pred viac ako polstoročím z faktu, že ak sa niekde, niekomu upierajú základné ľudské a občianske práva, má právo žiadať o ochranu v inej krajine. A má právo dostať ju. O realite už viac Eva Reiselová.
Kým ešte donedávna bolo Olympom utečencov Nemecko, v súčasnosti ho nahradila Veľká Británia. Aj Slovensko sa stáva pre mnohých utečencov krajinou, kde hľadajú pomoc, dôstojný život a nový domov. No každá, aj tá najkrajšia a najčistejšia idea sa dá zneužiť. A potom sa verejná mienka obráti nielen proti parazitom, ale aj proti naozaj postihnutým. Ak ujde z Afganistanu žena, ktorá sa nesmie vzdelávať, nemá nijaké práva, ale už vie, že jej patria - dostáva sa do rovnakého vreca s násilníkmi a teroristami. Najmä po udalostiach z 11. septembra 2001. Hovorkyňa UNHCR na Slovensku Mária Čierna však pripomína:
AUDIO: "Vysoký komisár OSN pre utečencov Ruud Lubbers vyzýval a vyzýva vlády azylových krajín, aby nedochádzalo k reštrikciám azylového systému."
Utečencom na Slovensku by mal pomôcť nový zákon o azyle účinný už od januára. Mal by však aj takpovediac vyčistiť terén. Pretože ak je Slovensko v súčasnosti krajinou s najväčším počtom utečencov spomedzi Višegrádskej štvorky, nie je to kvôli jeho bezpečnosti, právnemu systému, či nebodaj ľudskosti. Slovensko má jednoducho azylové domy na skok od rakúskych hraníc, takže netreba veľa nebezpečnej cesty merať na západ. Jedným z účinných riešení je zrýchlenie posudzovania žiadostí o azyl. Vedúci zastupiteľského úradu UNHCR v Bratislave Pierfrancesco Maria Natta je presvedčený, že:
AUDIO: "Potom by bolo hneď od začiatku jasné, kto je utečencom a kto migrantom."
Naozaj nie každý, kto príde do ktorejkoľvek krajiny, hľadá ochranu, pomoc a vieru, že možno žiť aj inak, slobodne a bez straty dôstojnosti. Ale kým sú ľudia, ktorí musia opustiť svoj domov, pretože sa im upierajú základné práva, treba jedných od druhých oddeliť - v legislatíve, ale najmä vo vedomí. Pretože často sa zabúda napríklad aj na to, že ešte neubehlo veľa rokov odvtedy, čo podobnú pomoc, skutočnú a nefalšovanú, hľadali za hranicami svojej vlasti Slováci, Česi, Maďari, Poliaci, a že väčšinou ju aj našli.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|