|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
23. december 2002
|
Zadosť spravodlivosti
|
Juraj Hrabko
|
V deň volieb nového predsedu Najvyššieho súdu SR, vydal tento súd aj definitívne rozhodnutie v kauze zavlečenia syna bývalého prezidenta.
Keď v marci 1998, po prevzatí niektorých právomocí prezidenta republiky, udelil predseda vlády Vladimír Mečiar amnestiu, urobil tak aj ako "príspevok k dosiahnutiu občianskeho zmieru a v záujme odstránenia možných zdrojov napätia v spoločnosti". Skutočnosť, že k dosiahnutiu občianskeho zmieru a k odstráneniu zdrojov napätia v spoločnosti neprišlo ani po takmer piatich rokoch od vydania tejto amnestie, poukazuje dostatočne výrazne na jej kontroverznosť.
Amnestiou, ktorá znamenala aj pokus o vyzmizíkovanie páchateľov zmareného referenda a únosu syna bývalého prezidenta sa zďaleka netrápilo iba množstvo rôznych slovenských inštitúcií, akými sú napríklad vyšetrovatelia, prokurátori či sudcovia, vrátane sudcov Ústavného a Najvyššieho súdu, ale aj inštitúcii zahraničných. Vtedajsí generálny tajomník NATO Javier Solana vyhlásil, že aliancia nemá v úmysle prijímať krajiny, ktoré udeľujú amnestiu politickým teroristom. "Problémy Slovenska na ceste do NATO nie sú v Bruseli, problémy sú v Bratislave," konštatoval. Americké ministerstvo zahraničných vecí zase v stanovisku zdôraznilo, že ide o "ďalší závažný odklon od princípov právneho štátu a ústavnej vlády. Je výzvou na ďalšie zneužívanie zákona a ústavy tými, ktorí tvrdia, že slúžia národným záujmom". Nad udelenou amnestiou vyjadrila svoje oficiálne znepokojenie aj Európska únia a Európsky parlament okrem odmietnutia "zablokovania trestného stíhania" zdôraznil obavy "nad koncentráciou moci v rukách premiéra, ktorý stále viac vykazuje totalitárne spôsoby".
Najvyšší súd SR minulý týždeň v mimoriadnom konaní a s konečnou platnosťou rozhodol o tom, že stíhanie bývalého šéfa tajnej služby Ivana Lexu a ďalších jedenástich komplicov je definitívne zastavené. Minister spravodlivosti Lipšic, ako aj Lexovi advokáti a generálny prokurátor zhodne tvrdia, že všetky súdy akceptovali prvú amnestiu Vladimíra Mečiara, vydanú 3. marca 1998. V nej je uvedené, že sa amnestujú trestné činy, spáchané "v súvislosti s oznámením" o zavlečení syna bývalého prezidenta. Druhá amnestia vydaná Vladimírom Mečiarom v júli toho istého roka hovorí o amnestovaní trestných činov spáchaných "v súvislosti s oznámeným" zavlečením.
K obidvom prípadom sa však vyslovil aj Ústavný súd, na čo sa už zabudlo. Napriek jeho konštatovaniu, že v oboch prípadoch "nie sú identifikované trestné činy, ktoré sú predmetom stíhania", všetky súdy neskôr rozhodli, že amnestia bola udelená na trestný čin zavlečenia a nie na trestný čin spáchaný v súvislosti s oznámením či oznámeným zavlečením. V kauze zavlečenia padlo priveľa straníckych a politických rozhodnutí na to, aby mohlo byť spravodlivosti naplno učinené zadosť. Z problémov, ktoré má odvtedy ich vyhlasovateľ, však vidno, že spravodlivosť má aj vlastnú cestu - pomalú, ale istú.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|