Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       3. január 2003 Štátne oslavy Juraj Hrabko Dva dni po oficiálnom štátnom sviatku Slovenskej republiky, ktorým je 1. január, si už na neho iba málokto spomenie. Na škodu veci, pretože práve pred dvomi dňami sa stalo viacero pozoruhodných udalostí, ktoré by si vyžadovali omnoho viac priestoru a verejných diskusií. Nielen o dávnej či novodobej desaťročnej histórii krajiny, ale najmä o fungovaní jej základných stĺpov, o vysporiadavaní sa s jej detskými neduhmi, ako aj o nutnom rozvoji a ďalších nevyhnutných procesoch odklínania spoločnosti. Verejné prejavy hlavy štátu, predsedu parlamentu a premiéra, odovzdávanie štátnych vyznamenaní aj parádne delové salvy oslavujúce prvé desaťročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky, tak zostali iba ďalšou jednorazovou záležitosťou, na vysporiadanie sa a pomenovanie momentálneho stavu krajiny. Celkom v úzadí zostal napríklad spôsob udeľovania štátnych vyznamenaní prezidentom republiky. Otázka rešpektovania zákona o štátnych vyznamenaniach zo strany hlavy štátu zostáva stále otvorená. Prezident má nepochybne právo udeľovať štátne vyznamenania. Ústava nedefinuje žiadne iné podrobnosti, vrátane toho, čo je vyznamenanie a aké druhy vyznamenaní existujú. Spôsoby zaobchádzania so štátnymi vyznameniami však upravuje uvedený zákon. A ten určuje, že jediným oprávneným orgánom, ktorý navrhuje prezidentovi udeliť štátne vyznamenanie, je vláda. Vláde môže podnet na vyznamenanie podať štátny orgán alebo právnická osoba. Prezident zrejme nie je povinný návrh vlády akceptovať - môže vyznamenanie navrhnutým osobám neudeliť - rozhodne však nemôže so štátnymi vyznamenaniami svojvoľne zaobchádzať. A udeľovať ich na návrh iného ako vlády - vrátane seba. Zdalo sa, že predčasom to Rudolf Schuster uznal, keďže sa rozhodol zaviesť aj vlastné "ocenenie", ktoré rozdáva tomu, komu sám chce. Medzi ocenením a štátnym vyznamenaním, je však priepastný rozdiel. Okrem kontroverzného spôsobu udeľovania štátnych vyznamení zostalo aj viacero ďalších otázok nezodpovedaných a ešte viac nepomenovaných. Politici dodnes "neporiešili" poriadne samotný dátum vzniku republiky. Dátum prvý január nariadil parlament zákonom, či je to však aj ozajstný dátum vzniku samostatného Slovenska, zostáva pochybné. Ak totiž 1. októbra 1992 nadobudli účinnosť aj tie ustanovenia slovenskej ústavy, ktoré zriadili emisnú banku či vytvorili samostatné colné územie - čo sú nepochybne znaky suverénneho, a nie spoločného štátu - stáva sa z toho uhľa pohľadu dátum vzniku samostatnej republiky pochybný. Iné je de iure, iné de facto. Z tohtoročných osláv Dňa vzniku Slovenskej republiky tak zostanú v pamäti hlavne dve spomienky. Prvou je neochota intelektuálov, skutočných osobností, elít a politikov otvoriť diskusiu o krajine, na ktorú vyzval predseda parlamentu. A druhou, že sa nestalo nič výnimočné - rečníci odrečnili, vyznamenaní odišli, delá onemeli. Povedané zľahka - bolo fajn, že aspoň nikoho netrafili.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...