Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       8. január 2003 Reportéri bez hraníc: podmienky pre prácu novinárov sa zhoršili Gabriel Sedlák Počet novinárov, ktorí vlani prišli o život pri výkone svojho povolania alebo v jeho dôsledku, oproti predchádzajúcemu roku klesol. I tak však medzinárodná organizácia Novinári bez hraníc vo svojej výročnej správe konštatuje, že novinárska práca sa v minulom roku stala ťažšou ako po iné roky. Reportéri bez hraníc, organizácia monitorujúca slobodu tlače, vo svojej výročnej správe uvádzajú, že pri výkone svojho povolania zomrelo vlani 25 žurnalistov. Tento údaj vypovedá o rizikovosti novinárskej profesie. Platí to aj napriek tomu, že jej reprezentantov zahynulo vlani menej ako v roku 2001, kedy o život prišlo až 31 reportérov. Avšak vlaňajší pokles obetí ešte zďaleka neznamená, že by sa novinárske remeslo stalo menej nebezpečným. Regis Bourgeat, ktorý je odborníkom Reportérov bez hraníc na Áziu a zostavoval výročnú správu tejto organizácie, hovorí, že pribudlo novinárov, ktorí sa stali terčom útokov a vyhrážania, i tých, čo boli kvôli svojej práci uväznení. AUDIO: „V roku 2002 sme svedkami toho, že počet novinárov, ktorí boli zavraždení za svoje články, sa oproti predchádzajúcemu roku znížil, ale počet novinárov, ktorí sa stali terčom útoku, a počet médií, cenzurovaných v roku 2002, je skutočne vyšší, než rok predtým.“ Správa Reportérov bez hraníc uvádza, že za svoju prácu bolo vlani uväznených 692 novinárov. Pre porovnanie uveďme, že o rok skôr sa ich ocitlo za mrežami 489. Obeťami fyzických útokov či hrozieb bolo v minulom roku 1420 žurnalistov. Tu je nárast takmer stopercentný, keďže v roku 2001 sa do podobnej situácie dostalo iba 716 osôb. Podľa Regisa Bourgeata sa pod tieto smutné čísla podpísala skutočnosť, že svet je po 11. septembri 2001 nepokojnejší a konfliktnejší. Pre ilustráciu uviedol americkú vojnu proti terorizmu, ruskú vojenskú operáciu v odštiepeneckom Čečensku a vyhrotené vzťahy medzi Indiou a Pakistanom, tradičnými rivalmi disponujúcimi jadrovými zbraňami. Správa naopak konštatuje, že na niektorých miestach sveta sa situácia v oblasti slodoby tlače výrazne zlepšila. Napríklad pád Talibanu musel priniesť v tejto oblasti hotové zemetrasenie v porovnaní s presunom Slovenska či Chorvátska z kategórie krajín s čiastočne slobodnými médiami do kategórie krajín so slobodnými médiami, ako sa to udialo po páde Mečiara resp. Tudjmana v hodnotení organizácie Freedom House. Hovorí opäť Regis Bourgeat. AUDIO: „Vďaka prechodnej administratíve afganského prezidenta Hamida Karzaja mohli začať vychádzať mnohé noviny. V krajine tiež teraz bez problémov vysielajú súkromné medzinárodné rozhlasové stanice.“ Jednou z takýchto staníc je Rádio Slobodný Afganistan, ktorý je súčasťou našej rozhlasovej stanice. Reportéri bez hraníc upozorňujú na istý pokles slobody tlače v demokraciách akými sú Taliansko či Spojené štáty. Na žiadosť, aby takúto poznámku upresnili, však zástupcia Reportérov bez hraníc neuviedli nič konkrétneho. Naopak veľmi konkrétni boli v prípade Ruska. Sofia Blatmanová pripomenula rukojemnícku drámu v moskovskom divadle s tým, že ruské médiá boli terčom kritiky za pokrývanie týchto udalostí a zjednodušene povedané vlastne za všetko, čo sa týka Čečenska. Pri zákroku ruských špeciálnych jednotiek prišli v divadle o život nielen čečenskí teroristi, ale aj viac ako 120 rukojemníkov. Dôslednosť niektorých ruských médií pri pátraní po detailoch nebola ruským úradom veľmi po chuti. Ak sa niekomu zdá byť v slovenských podmienkach téma slobody tlače odťažitá a informácie, ku ktorým sa denne dostáva vďaka tlači či elektronickým médiám, za prirodzenú súčasť svojho života, neuškodí si pripomenúť, že podľa Freedom House sa iba pätina sveta teší zo slobodných médií. Dve pätiny sa musia uspokojiť s čiastočne slobodnými masovokomunikačnými prostriedkami a zhruba rovnaká časť sveta môže o slobodnom strážnom psovi demokracie akurát tak snívať. Samozrejme preto, lebo u nich médiá ani len nemajú dočinenia s demokraciou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...