|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 7. september 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
8. január 2003
|
Občiansky a politický
|
Juraj Hrabko
|
Na Slovensku sa zreferendilo. Na jednej strane sa verejnosti už oficiálne predstavila skupina občanov, ktorá mieni presadzovať vyhlásenie referenda o vstupe krajiny do NATO. Na strane druhej súčasne vrcholia politické rokovania parlamentných strán o príprave referenda na vstup krajiny do Európskej únie.
Problematika referenda, teda priameho hlasovania občanov, má tri hlavné rozmery - občiansky, politický a právny. Platia pri obidvoch spomínaných nastávajúcich referendových hrách, teda tak pri referende o vstupe krajiny do NATO, ako aj pri referende pri vstupe krajiny do Európskej únie. Ich právny rozmer ponecháme nateraz bokom - postačí spomenúť, že právni odborníci dnes oficiálne potvrdili názor, podľa ktorého ústava nevyžaduje uskutočnenie referenda ani v prípade vstupu do aliancie ani únie. Rozmerom občianskym aj politickým sa, naopak, treba oveľa vážnejšie zaoberať, ako doteraz.
Politický rozmer referenda je čitateľný a jasný. Jedinou parlamentnou stranou, ktorá referendum do NATO presadzuje, je Komunistická strana Slovenska. Jej návrh na vyhlásenie referenda vláda už zamietla a je viac ako isté, že tento návrh nenájde dostatočnú podporu ani pri hlasovaní v parlamente. Taká je politická vôľa. A aj odvôdnenie vlády o zamietnutí návrhu komunistov malo preto oveľa viac politický, ako vecný charakter. Dôvody vlády - počnúc argumentom, že "vstup do NATO podporujú relevantné politické strany, čo potvrdili občania v parlamentných voľbách", cez argument, že "z ústavy nevyplýva žiadna povinnosť uskutočniť referendum o vstupe Slovenska do NATO" a končiac argumentom, že "vypísanie referenda politicky spochybňuje záujem Slovenska a jeho doterajšie odhodlanie vstúpiť do NATO" sú jednoznačne dôvodmi výlučne politickými. Keďže však vláda je politickým, a nie odborným či iným orgánom, nie je na použití politických argumentov nič neobvyklé.
Občiansky aj politický rozmer v prípade, akým je otázka uplatnenia priamej demokracie, totiž mnoho vypovedá nielen o jednotlivých angažujúcich sa osobách, ale aj o charaktere štátu. O inštitúte referenda si pritom každý môže myslieť to, čo chce - kým je však zakotvený v ústave, občania majú právo rozhodovať aj o spôsoboch spravovania vecí verejných priamo. Napríklad používať na verejnosti argument o "mrhaní peňazí" za referendum je podkopávaním základov ústavných práv občanov. A ak podpredseda SDKÚ a minister obrany Ivan Šimko verejne ohlasuje, že iniciatíva občanov za vyhlásenie referenda "je v rozpore so základnými záujmami vlasti a títo občania pracujú na trestuhodnom oslabení štátu", v podstate obviňuje skupinu občanov za využívanie ich ústavných práv.
Skutočne zodpovední občania pritom nepochybujú o potrebe vstupu krajiny ani do NATO, ani do Európskej únie.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|