Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       8. január 2003 Občiansky a politický Juraj Hrabko Na Slovensku sa zreferendilo. Na jednej strane sa verejnosti už oficiálne predstavila skupina občanov, ktorá mieni presadzovať vyhlásenie referenda o vstupe krajiny do NATO. Na strane druhej súčasne vrcholia politické rokovania parlamentných strán o príprave referenda na vstup krajiny do Európskej únie. Problematika referenda, teda priameho hlasovania občanov, má tri hlavné rozmery - občiansky, politický a právny. Platia pri obidvoch spomínaných nastávajúcich referendových hrách, teda tak pri referende o vstupe krajiny do NATO, ako aj pri referende pri vstupe krajiny do Európskej únie. Ich právny rozmer ponecháme nateraz bokom - postačí spomenúť, že právni odborníci dnes oficiálne potvrdili názor, podľa ktorého ústava nevyžaduje uskutočnenie referenda ani v prípade vstupu do aliancie ani únie. Rozmerom občianskym aj politickým sa, naopak, treba oveľa vážnejšie zaoberať, ako doteraz. Politický rozmer referenda je čitateľný a jasný. Jedinou parlamentnou stranou, ktorá referendum do NATO presadzuje, je Komunistická strana Slovenska. Jej návrh na vyhlásenie referenda vláda už zamietla a je viac ako isté, že tento návrh nenájde dostatočnú podporu ani pri hlasovaní v parlamente. Taká je politická vôľa. A aj odvôdnenie vlády o zamietnutí návrhu komunistov malo preto oveľa viac politický, ako vecný charakter. Dôvody vlády - počnúc argumentom, že "vstup do NATO podporujú relevantné politické strany, čo potvrdili občania v parlamentných voľbách", cez argument, že "z ústavy nevyplýva žiadna povinnosť uskutočniť referendum o vstupe Slovenska do NATO" a končiac argumentom, že "vypísanie referenda politicky spochybňuje záujem Slovenska a jeho doterajšie odhodlanie vstúpiť do NATO" sú jednoznačne dôvodmi výlučne politickými. Keďže však vláda je politickým, a nie odborným či iným orgánom, nie je na použití politických argumentov nič neobvyklé. Občiansky aj politický rozmer v prípade, akým je otázka uplatnenia priamej demokracie, totiž mnoho vypovedá nielen o jednotlivých angažujúcich sa osobách, ale aj o charaktere štátu. O inštitúte referenda si pritom každý môže myslieť to, čo chce - kým je však zakotvený v ústave, občania majú právo rozhodovať aj o spôsoboch spravovania vecí verejných priamo. Napríklad používať na verejnosti argument o "mrhaní peňazí" za referendum je podkopávaním základov ústavných práv občanov. A ak podpredseda SDKÚ a minister obrany Ivan Šimko verejne ohlasuje, že iniciatíva občanov za vyhlásenie referenda "je v rozpore so základnými záujmami vlasti a títo občania pracujú na trestuhodnom oslabení štátu", v podstate obviňuje skupinu občanov za využívanie ich ústavných práv. Skutočne zodpovední občania pritom nepochybujú o potrebe vstupu krajiny ani do NATO, ani do Európskej únie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...