Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       10. január 2003 Biológovia: Zvieratá sa najlepšie rozhodujú "demokratickým" spôsobom Jaroslav Rozsíval Sociálne správanie sa ľudí je pomerne dobre zmapovaným terénom: Vieme, že ľudia žijú v rozličných spoločenstvách, spravovaných tým, či oným spôsobom. Ako však prijímajú svoje rozhodnutia zvieratá, žijúce v sociálnych skupinách? Na to sa pokúsili nájsť odpoveď dvaja biológovia z britskej Univerzity v Sussexe. Predstavte si skupinu antilop, preháňajúcu sa po nejakej africkej náhornej plošine. Jedna z nich zrazu zodvihne hlavu a zavetrí lepšiu, chutnejšiu trávu. Pridajú sa k nej ďalšie a v skupinkách po dvoch, či troch postupne odchádzajú smerom k lepším pastvinám. Alebo včelí roj: všetky včely sa zrazu rozhodnú preskúmať iné, na kvety bohatšie polia. Prípadne si predstavte skupinu levov, ktorí sa rozhodnú prerušiť lov a spoločne začnú odpočívať na slnku. Sociálne žijúce zvieratá robia spoločné rozhodnutia. Čo je však pre ne lepšie? Je výhodnejšie slepo nasledovať najmocnejšieho a najschopnejšieho jedinca, alebo sa rozhodnúť za účasti všetkých členov skupiny? Ľudia žijú zväčša v rodinách, obciach, krajoch a štátoch. O spôsobe spravovania vecí verejných rozhodujú zväčša na základe ideologických princípov. To, akému spôsobu vládnutia dávajú ľudia, žijúci v jednotlivých štátoch prednosť, závisí od ich histórie, zvykov, či kultúrneho vývoja. Ako však pristupujú k životu v spoločenstve zvieratá? Akým spôsobom prijímajú svoje spoločné rozhodnutia? Na túto otázku sa pokúsili nájsť odpoveď dvaja biológovia na Univerzite v Sussexe vo Veľkej Británii: Ich odpoveď je síce plná matematických vzorcov, ale v konečnom výsledku dokazuje, že „demokracia“ funguje aj u sociálne združených zvierat najlepšie, pretože prináša najmenej obetí. Dr. Timothy Roper, profesor biologickej fakulty univerzity, prednášajúci správanie sa zvierat, je spoluautorom štúdie, ktorú tento týždeň publikovala spolu s ním v britskom vedeckom časopise Nature nemecká biologička Larissa Conradtová. Podľa Ropera sa mnohým zvieratám darí zvýšiť svoje šance na prežitie práve vďaka spoločným rozhodnutiam: AUDIO:„Chcú urobiť niektoré úplne jednoduché rozhodnutia, napríklad či sa majú zastaviť, odpočívať, alebo radšej hľadať potravu. Dôležité je, že musia urobiť kolektívne rozhodnutie, pretože ak sa niektoré zvieratá rozhodnú odpočívať a iné zase odídu za potravou, skupina sa môže rozpadnúť.“ Roper a Conradtová vychádzali pri tvorbe svojho modelu z viacerých predpokladov, napríklad, že rozličné zvieratá budú mať aj rozličné preferencie, podľa toho, čo to-ktoré zviera v danom momente uprednostňuje: AUDIO:„Takže každé zviera bude mať svoj vlastný optimálny čas, v ktorom by rado prešlo od jednej aktivity k druhej. A model vychádza aj z toho, že zviera zaplatí za rozdiel medzi jeho vlastným optimálnym časom na zastavenie a časom, o ktorom sa rozhoduje skupina.“ Model tak podľa dr. Ropera dokazuje, že demokratické rozhodnutia fungujú v praxi lepšie. Samotný pojem demokracia pritom podľa vedcov neznamená, že v každom prípade rozhoduje o tom, či onom kroku iba jednoduchá väčšina členov stáda, ale aj intenzita ich hlasov: napríklad v prípade, že tretina stáda potrebuje jednoznačne prestávku, má na prijatie spoločného rozhodnutia vplyv intenzita jeho signálov, ktorými presvedčí väčšinu o oprávnenosti svojho želania. Zviera, žijúce v skupine, platí za členstvo istú formu pokuty, keďže sa nemôže vždy rozhodnúť presne tak, ako by najradšej chcelo. Model dokazuje, i keď iba matematickým spôsobom, že skupina zaplatí oveľa viac za rozhodnutia, ktoré za ňu prijme jeden jediný vodca, ako v prípade demokratického procesu. Ak sa napríklad kŕdeľ vrán rozhoduje o smere hľadania potravy, zvyčajne sa prispôsobí vodcovi, ktorého potom nasledujú ostatné vrany. Vodca sa rozhodne podľa svojho úsudku – a tak strata jednotlivých záujmov a želaní členov kŕdla bude pomerne vysoká. Dajú sa výsledky tejto štúdie uplatniť aj v spoločenstve ľudí? Hovorí dr. Roper: AUDIO:„Ľudia sú iní, ako zvieratá - vo viacerých ohľadoch. Dokážu myslieť racionálne. Dorozumievajú sa pomocou reči, ktorou oznamujú svoje želania, rozhodnutia...A rozhodnutia, ktoré chcú urobiť, sú často oveľa komplikovanejšie. Ak uvažujete o demokracii v politickom slova zmysle, potom hovoríte aj o veľkom počte indivíduí, ktoré tieto rozhodnutia prijímajú.“ V istom zmysle by sa však daný model dal aplikovať aj na proces rozhodovania sa ľudí, žijúcich v skupine, či menšom spoločenstve. Rozhodovací proces v rámci väčších spoločenstiev ľudí je oveľa zložitejší. Zdá sa však, že lepší model spravovania vecí verejných, aký ponúka demokracia, zatiaľ ľudstvo nenašlo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...