Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       10. január 2003 Hlas ľudu Juraj Hrabko O dopadoch prípadného referenda o vstupe Slovenska do NATO, ako aj Európskej únie uvažuje Juraj Hrabko. Diskusia v slovenských médiách ohľadom referenda o vstupe krajiny do Európskej únie a vstupe krajiny do NATO sa pomaly dostáva na patričnú úroveň. Jej predmetom prestávajú byť osobné, stranícke či iné dôvody voči iniciátorom podpisovej akcie za vyhlásenie referenda o vstupe krajiny do NATO a viacero príspevkov ich dopisovateľov sa konečne začína zaoberať tzv. meritom veci - podstatou referenda, teda prejavom priamej demokracie občanov. Vo veci referenda Ústavný súd už vyslovil viacero zhodných názorov: Napríklad: "Národná rada v zákonodarnom procese realizuje delegovanú právomoc. Naproti tomu občania svoju originálnu právomoc môžu realizovať podľa ústavy tak, že o vyhlásenie referenda požiada na základe petície aspoň 350 000 občanov. Z uvedeného vyplýva, že ústavodarný orgán upravil zákonodarnú moc v Slovenskej republike dvojakým spôsobom. Táto moc patrí nielen Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj priamo občanom. I keď občania delegujú svoje práva parlamentu, predsa im zostáva - ako nositeľovi primárnej originálnej moci - právo rozhodovať o niektorých zásadných otázkach týkajúcich sa verejného záujmu priamo v referende, nezávisle na parlamente. Právo občanov podať petíciu za vyhlásenie referenda im poskytuje možnosť realizovať primárnu, neodvodenú moc aj v takých prípadoch, keď by parlament nepostupoval v zhode s predstavami občanov. To jest, ak by o niektorých dôležitých otázkach nechcel alebo nedokázal rozhodnúť." Skupina najmenej 350 tisíc občanov má ústavné právo požadovať vyhlásenie referenda a prezident má ústavnú povinnosť ich oprávnenej žiadosti vyhovieť. Referendum sa nemôže konať iba vo veciach, ktoré ústava zakazuje, čo však nie je prípad ani referenda do aliancie, ani únie. Záleží výlučne na prezidentovi - a nie na parlamente, vláde ani nikom inom - či sa rozhodne dve požiadavky na referendum spojiť alebo oddeliť, alebo či sa rozhodne určiť dátum vykonania hlasovania na jeden alebo dva dni. Hlasy politikov, ktoré spochybňujú iniciatívu občanov za vyhlásenie referenda o vstupe krajiny do NATO výrazmi, ako “plytvanie peňazí” (ANO) “trestuhodné oslabenie štátu” (SDKÚ) či “nešťastná a škodlivá” (SMK) sú balamutením. Skutočná podstata veci je v inom: ústava nevyžaduje referendum ani o vstupe krajiny do aliancie, ani únie. V oboch prípadoch má eso v rukách parlament. A hoci by v referende občania odhlasovali, že si neželajú vstupiť do únie, právo rozhodnúť naopak, zostáva na základe článku 7 odsek 2 ústavy, ústavnej väčšine parlamentu. Inštitút referenda na Slovensku má totiž úplne iný charakter, ako charakter vecný a hlas ľudu nemusí byť vôbec vypočutý.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...