Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       13. január 2003 Aj nový stavebný zákon predpokladá netrhové oceňovanie vyvlastňovaných nehnuteľností Boris Koreň Minulú stredu sa skončila lehota na podanie pripomienok k novému vládnemu návrhu stavebného zákona. Zorganizovať takzvanú hromadnú pripomienku k návrhu sa pokúsila iniciatíva občanov, ktorej ide o zmenu právnej úpravy vyvlastňovania. Informuje Boris Koreň. Inštitút vyvlastnenia vo verejnom záujme má slúžiť tomu, aby napríklad nesúhlas majiteľa jedného domu či pozemku nezmaril všeobecne prospešnú výstavbu diaľnice, ropovodu, či vodného diela. Podobný inštitút existuje aj vo väčšine iných demokratických krajín a pamätá naňho aj slovenská ústava, ktorá však nariaďuje splnenie niekoľkých podmienok: dodržanie nevyhnutnej miery a verejného záujmu, musí sa tak diať na základe zákona a za primeranú náhradu. Práve proti riešeniu inštitútu vyvlastnenia v návrhu stavebného zákona protestuje občianska iniciatíva Za spravodlivú zmenu právnej úpravy vyvlastňovania vo verejnom záujme. Podľa jej hlavného splnomocnenca Richarda Drutarovského, ktorý sám má negatívne skúsenosti s uplatňovaním inštitútu vyvlastňovania, má iniciatíva k návrhu niekoľko pripomienok: AUDIO: "Prvá pripomienka smerovala k tomu, aby náhrada pri vyvlastnení bola primeraná a nie ako teraz, to znamená podľa vyhlášky z roku 1991. Druhá pripomienka bola, aby vyvlastňovacie konanie prebiehalo na súde a nie ako navrhuje ministerstvo životného prostredia na obci." Tretia pripomienka občianskej iniciatívy mala posilniť právne istoty občanov, ktorým vyvlastnia nehnuteľnosť, v ktorej bývajú. Náhrady za vyvlastnený pozemok, alebo nehnuteľnosť by sa aj podľa návrhu nového stavebného zákona mali posudzovať statickým spôsobom, to znamená na základe štátom stanovených kritérií. V praxi sa až dodnes uplatňuje spomínaná vyhláška z roku 1991, čo má za následok, že sa nezohľadňuje trhová cena nehnuteľnosti, či pozemku a majiteľ sa musí uspokojiť s minimálnou náhradou, ktorá v prípade bytu či rodinného domu väčšinou dosahuje výšku len niekoľko stotisíc korún. Hoci stavebný zákon predpokladá aj možnosť poskytnúť náhradnú nehnuteľnosť, investor, v ktorého záujme sa vyvlastňuje, ju poskytne len výnimočne. Občianska iniciatíva však protestuje aj proti tomu, aby sa inštitút vyvlastňovania posunul z okresných úradov na obce, ktoré majú od 1. januára v kompetencii stavebné konanie. O príčine hovorí Richard Drutarovský: AUDIO: "Vlastnícke právo je chránené ústavou. A vyvlastnenie je jeden z najzávažnejších zásahov do vlastníckeho práva. Tak preto sa domnievame, že rozhodovanie o tom by malo prináležať súdu a nie starostovi alebo primátorovi obce." Na to, aby sa ministerstvo životného prostredia, ktoré je gestorom zákona o stavebnom konaní, začalo občianskymi pripomienkami vážne zaoberať, je potrebných minimálne 500 podporných hlasov. Vtedy by ich pripomienky muselo prerokovať so zástupcami verejnosti v takzvanom rozporovom konaní. Aká však bola úspešnosť občianskej iniciatívy Za spravodlivú zmenu právnej úpravy vyvlastňovania na Slovensku? Opäť Richard Drutarovský?: AUDIO: "My sme občanov žiadali, aby - keď budú posielať pripomienku na ministerstvo životného prostredia - nám dali vedieť. Tak 250 občanov nám dalo vedieť, že túto pripomienku na ministerstvo poslalo." Ministerstvo životného prostredia aj tak bolo ochotné s občianskymi aktivistami rokovať - stretnutie sa malo uskutočniť práve dnes. Dopredu im však oznámilo, že ich pripomienky nebude akceptovať. Zástupcovia občianskej iniciatívy preto takéto rokovanie odmietli. Svoju nádej na zmenu určovania ceny za vyvlastňované nehnuteľnosti a pôdu ešte vkladajú do Ústavného súdu, ktorý už začal konanie vo veci súladu spomínanej vyhlášky s ústavou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...