|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
17. január 2003
|
Slovenská Afrika
|
Juraj Hrabko
|
Správa Rozvojového programu OSN (UNDP) o situácii Rómov na Slovensku vzbudila značný rozruch. Jej dôsledky komentuje Juraj Hrabko.
Akákoľvek správa o Rómoch - zahraničná aj domáca - vždy vyvolá na verejnosti síce prudkú, ale krátku diskusiu. Správa UNDP, ktorá včera večer prišla z Bruselu, nie je výnimkou. Na škodu podstaty veci zaujala hlavne tým, že stotožnila životné podmienky Rómov v piatich európskych krajinách s podmienkami života ľudí v subsaharskej Afrike. Zaujala Afrikou, a nie svojim obsahom. Možno preto konštatovať, že osud tejto správy bude rovnaký, ako boli osudy iných správ v danej problematike - o pár dní si na ňu už iba málokto spomenie a ešte menej ľudí ju zanalyzuje a to rozumné z nej aj použije.
Je to dané hlavne tým, že politici si nedokážu odpustiť svojské hodnotenia ani vtedy, keď danej problematike vôbec nerozumejú. Časy odborníkov na "fšetko" sa však skončili a nikto sa dnes nemusí hanbiť za to, že sa venuje iným témam, ako je téma národnostných menšín. Iba preto, lebo politici nevedia mlčať, sme dnes svedkami síce mnohorakých vyjadrení, ale s jedným záujmom - politickým. A tak zástupca ANO s porovnaním podmienok života Rómov na Slovensku s podmienkami života ľudí v subsaharskej Afrike "súhlasí" a rovnako predseda Rómskej inteligencie Slovenska Alexander Patkoló tvrdí, že "správa je určite pravdivá". Hoci nie je známe, že v subsaharskej Afrike vôbec niekedy boli alebo sa situáciou v Afrike zaoberali. Oproti nim, ale na rovnakej politickej úrovni, stojí podpredseda vlády Pál Csáky, podľa ktorého "nemôže byť správa objektívna". A oproti Csákymu stojí vládna splnomocnenkyňa Orgovánová, ktorá správu považuje za "objektívnu".
Istým "dôkazom" výlučne politického spracovania správy UNDP sú aj slová prezidenta Schustera, ktorý na stretnutí so zástupcami národnostných menšín vyzdvihol problém maďarského krajanského zákona a stlačil problém rómskej menšiny na "jej nejednotnosť". Presne naopak, ako tomu má byť: krajanský zákon nie je problémom, ale nedorozumením a situácia rómskej menšiny je problémom, a nie nedorozumením.
Hlavné súvislosti toho problému sú známe - pomalosť, byrokracia a nerešpektovanie zákonov zo strany štátu. Pomalosť možno dokladovať presúvaním termínov plnenia úloh, ku ktorým sa štát zaviazal alebo ich úplným ignorovaním. Byrokraciu, napríklad pri zavádzaní rómskych asistentov. A nerešpektovanie zákonov napríklad ignorovaním zákona o používaní jazykov menšín. Problémom krajiny nie je nedodstatočná legislatíva, ale jej zavádzanie v praxi, ako to jej "štatutárom" už neraz vytkli aj reprezentácie oficiálnych európskych štruktúr.
Správy organizácií - vládnych, mimovládnych, slovenských aj zahraničných - môžu byť návodom, ale nie náhradou zlepšenia života ľudí. Životné podmienky nemožno rozlišovať podľa ich príslušnosti k národnostnej menšine a kým tomu tak bude, aj ťarbavosť riešení zostane zotrvačná.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|