|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
25. január 2003
|
Mám dôvod si myslieť...
|
Štefan Hríb
|
Prvý krát po dlhom období počet ľudí, ktorí sú proti vstupu Slovenska do NATO, prevýšil množinu tých, ktorí sú za. A hoci ide len o jeden prieskum verejnej mienky, mám dôvod si myslieť, že je to výsledok, ktorý vypovedá o čomsi vážnejšom, než len o momentálnej nálade. A nemám teraz na mysli strach z blížiacej sa vojny proti Iraku.
Odpor k NATO vnucovali do hláv ľudí ešte komunisti. Celé generácie tu vyrastali pod vplyvom lži, že NATO je agresívna organizácia, ktorej cieľom je ničiť a zabíjať, hoci to bolo presne naopak, pretože ničiť a zabíjať chceli komunisti, a Západ sa pred nimi bránil. Lenže propaganda urobila s vedomím národa svoje, takže dodnes nie je jasno ani v jednoduchej otázke, čo bolo pred rokom 1989 biele a čo čierne.
Odpor k NATO sa tu však šíril aj po páde komunizmu. Najviac k tomu prispel Mečiar, ktorý síce Západ ubezpečoval, že chce byť jeho súčasťou, doma však ľuďom mútil hlavy rečami o nespravodlivom NATO, ktoré ho nechce, pretože on obhajuje záujmy Slovenska a neklania sa Bruselu. Bola to lož podobná tej z komunizmu, ale opäť sa v mnohých mysliach ujala.
Keď potom prišli k moci trochu slušnejší politici, mali pred sebou takmer nesplniteľnú úlohu - odvaliť balvan predsudkov voči NATO a postaviť veci z hlavy na nohy. Tu kdesi sa však stala chyba. Politici sa rozhodli, že NATO ľuďom „predajú“ peknými rečami - najmä o investíciách a zvýšení životnej úrovne, ktoré spôsobí náš vstup do Aliancie. Podarilo sa a podpora postupne rástla, a keď sa pridal aj Mečiar, zrazu bola za náš vstup väčšina opýtaných. Lenže podložie, na ktorom rastúca podpora stála, nebolo zo skaly, ale z piesku.
Ukazuje sa to vždy, keď prichádza kríza - najskôr počas Kosova, teraz pred Irakom. A je to logické - ak sú ľudia za vstup do NATO kvôli sľubovanému pohodliu, a potom príde nepohodlná doba, podpora sa mení na odmietanie.
Poučenie je prosté - ľuďom treba hovoriť celú pravdu a nie účelové polopravdy. Áno, NATO je o bezpečí a prosperite, ale je aj o spoločnej zodpovednosti za svet, ktorá je často nepríjemná, boľavá a drahá. Až keď bude toto jasné, a podpora pre vstup do NATO bude napriek tomu nadpolovičná, možno hovoriť o úspechu.
Podpora pre vstup do NATO klesá. Ja však mám dôvod si myslieť, že to nie je tragédia, ale príležitosť začať o svete a mieste Slovenska v ňom hovoriť otvorene a fér. Nie je čoho sa báť, pretože NATO je skvelý prejav západnej civilizácie. A slobodná diskusia je jedným z jej najcennejších klenotov.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|