Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       27. január 2003 Tri pätiny obyvateľov SR pozitívne hodnotia rok 2002 Eva Reiselová Napriek tomu, že analytici a sociológovia takmer celý uplynulý rok upozorňovali na takzvanú "blbú náladu", ktorá prevládala na Slovensku, podľa posledného výskumu až 60 percent obyvateľov považuje rok 2002 za úspešný. Viac Eva Reiselová. Prevládajúce pozitívne hodnotenie sa objavuje vo výskumoch po prvýkrát. Aktuálny vykonal Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR na vzorke 1073 respondentov. Najpozitívnejšie hodnotili uplynulý rok podnikatelia, ale aj ženy v domácnosti či študenti. Medzi prívržencami politických strán vynikali v kladnom ponímaní najmä prívrženci SDKÚ, KDH, ANO, ale aj napríklad opozičnej strany Smer. Pritom lídri tejto strany formulovali svoje názory na vývoj Slovenska úplne opačne. Čo najviac ovplynilo pozitívne hodnotenie roku 2002, vysvetľuje analytička ústavu pre výskum verejnej mienky Anetta Príbojská. AUDIO: "Tieto odpovede mohli byť pozitívne ovplyvnené úspechmi SR na diplomatickej pôde, ako bolo napríklad zaradenie Slovenska medzi desať kandidátskych štátov EÚ a taktiež sa pod to mohla podpísať pozvánka do Severoatlantickej aliancie. Na druhej strane sa ľudia obávajú budúcnosti - až 45 percent z opýtaných si myslí, že tento rok bude horší ako minulý, čo je výrazný posun k negatívnym očakávaniam oproti predchádzajúcim výskumom. Na otázku, či sa pod obavy občanov podpisujú ekonomické reformy reaguje opäť Anetta Príbojská: AUDIO: "Dá sa povedať, že áno. Vlastne zvyšovanie cien - obyvatelia sa obávajú, že či zvládnu túto situáciu." Kým na začiatku minulého roka si myslela tretina opýtaných, že ďalších dvanásť mesiacov bude pre nich dobrých, na začiatku tohto roka ich je sotva osemnásť percent, čo je v histórii SR v podobných výskumoch najmenej. A to ešte Slovensko čakajú reformy. Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy sa pokúšal spolu s agentúrou MVK zistiť, ako sú pripravení občania na reformy v zdravotníctve a školstve. Základný poznatok definuje analytik inštitútu Gabriel Šípoš. AUDIO: "Až dve tretiny ľudí nie je schopných alebo možno nevedia, že sú len dve možnosti financovania - buďto priame a tou druhou možnosťou je nepriame, teda že to budú platiť pracujúci zo svojich daní a odvodov. Sú len tieto dve možnosti a zistili sme, že zhruba okolo dvoch tretín ľudí si neuvedomuje, že tretia možnosť nie je." Príčin je podľa Šípoša viac. Jednou z nich je zvyk žiť na dlh, lebo verejné financie už dávno tak žijú. Druhou nevedomosť, aké nákladné je zdravotníctvo a školstvo v skutočnosti. Tretiu možnú príčinu objasňuje znova Gabriel Šípoš: AUDIO: "Možno naozaj vedia, že sú len tieto dve možnosti, ale sami sa snažia nejako vykĺznuť z tohto platenia a sú ochotní povedzme podporiť to školstvo zadarmo alebo takmer za žiadne poplatky, ale nie sú ochotní sami platiť. My to nazývame takzvanou falošnou solidaritou." Falošná solidarita je typická aj pre iné, od seba vzdialené oblasti - napríklad pre vstup Slovenska do NATO - výhody áno, ale bez akejkoľvek spoluúčasti. Z výskumu ďalej vyplýva, že väčšina občanov pripúšťa malé príspevky do zdravotníctva a školstva, ale súčasne aj nízke daňové zaťaženie, čo podľa Šípoša nedáva celkom zmysel. Je na reformátoroch v exekutíve alebo v legislatíve vysvetľovať občanom základné princípy financovania, ak majú reformy prežiť aspoň jedno volebné obdobie. Pretože ako dodáva Gabriel Šípoš: AUDIO: "Tie najúspešnejšie reformy sú tie, ktoré ľudia akceptujú."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...