|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 7. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
29. január 2003
|
Skončia sa slovenské mýty o "zlom" Václavovi Havlovi?
|
Milan Žitný
|
O Václavovi Havlovi vzniklo po jeho nástupe do funkcie prezidenta ČSFR mnoho nepravdivých a falošných mýtov, ktorých pôvod je na Slovensku. S poznámkou na túto tému sa hlási Milan Žitný.
Posledný československý prezident Václav Havel končí, pár dní pred odchodom aj z úradu hlavy Českej republiky, svoje zahraničné štátnické cesty symbolickým oblúkom na Slovensku, kam smeroval v roku 1993 aj prvú zahraničnú cestu ako český prezident po rozpade spoločného štátu.
Symbol aktívneho odporu voči komunistickému režimu a ideový vodca Novembrovej revolúcie v roku 1989 nebol nikdy prijatý dominantnou väčšinou slovenskej verejnosti a najmä tou časťou politickej a intelektuálnej elity na Slovensku, ktorá má pôvod v komunistickej strane a v ľudáckom nacionalizme, pozitívne. Z tohto prostredia sa šírili nepravdivé mýty o "zlom" Havlovi, že zničil slovenskú zbrojnú výrobu, prispel k prudkému nárastu kriminality, keď vypustil kriminálnikov z väzení rozsiahlou amnestiou, a okrem toho vraj nikto iný, ale hlavne Havel nesie vinu za rozpad spoločného štátu.
Tieto nezmysly mali svoje politické motívy v ideových pozíciách autorov a zároveň boli účelovo kalkulované na premyslenom inštrumentáriu opakovaného šírenia lží. Prenášanie viny na iného sa objaví vždy pri hľadaní vonkajšieho alebo vnútorného nepriateľa a pre spomínané slovenské elity stelesňoval Václav Havel oboje. Definovanie československého prezidenta Havla ako "vnútorného nepriateľa" sa hodilo pri požiadavke slovenskej samostatnosti ako svätej veci, čím si títo politici ospravedlňovali aj šírenie nepravdivých mýtov. Po rozpade Československa budovali zasa obraz českého prezidenta ako "vonkajšieho nepriateľa číslo jeden", aby zakryli vlastnú intelektuálnu úbohosť a nízku mravnosť vo verejnom živote.
V rozhovore pre denník Pravda definoval prezident ČR tesne pred príchodom na Slovensko aj svoj pohľad na politiku: "Ja preferujem istú svoju vidinu dobre fungujúcej otvorenej občianskej spoločnosti. Spoločnosti založenej na slušnosti, vzájomných vzťahoch, ktorej ústavný a politický poriadok sa odvodzuje od nejakých mravných noriem."
Normy mravnosti v politickom živote boli aj ústrednou témou zápasu uplynulého desaťročia na Slovensku medzi autoritárstvom, stelesňovaným predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom a otvorenou spoločnosťou, reprezentovanou tretím sektorom a Mečiarovými politickými oponentmi. Tento zápas sa ešte neskončil, len sa po roku 1998 zmenil z čiernobieleho plagátu na zložitejší obraz, v ktorom sa obrysy autoritárskych sklonov a trendov už nečrtajú tak ostro.
Napriek tomu, že falošné mýty o Václavovi Havlovi majú v slovenskej politike stále výrazných protagonistov, alebo aj práve preto, sa Václav Havel stal neoddiskutovateľnou významnou osobnosťou nielen československých a českých, ale i slovenských dejín. Jeho pozitívny vplyv je tu zreteľne prítomný i dnes a pri absencii podobne výraznej osobností medzi Slovákmi zostáva Havel jediným etalónom aj pre slovenských štátnikov v budúcnosti.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|