Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 2. december 2008       30. január 2003 Na energie chýba vysokým školám toľko, koľko by vybrali na príspevkoch - keby mohli Eva Reiselová Napriek tomu, že vysoké školy dostali v rozpočte na tento rok oproti vlaňajšku viac ako jednu miliardu korún, nebude im to stačiť. Prečo, povie Eva Reiselová. Parlamentom schválený rozpočet predstavuje 8,3 miliardy korún a ukazuje sa, že to bude málo. Prvú príčinu objasňuje prezident Slovenskej rektorskej konferencie Juraj Sinay: AUDIO: "Je to neúmerný nárast energií. Sú to nárasty niekde o 40, 50 až 60 percent." Len na Technickej univerzite v Košiciach, ktorej je Sinay rektorom, predstavuje zvýšenie cien okolo 28 miliónov na rok. Celoslovenský odhad dokumentuje rektor Ekonomickej univerzity Vojtech Kollár: AUDIO: "Len v priemere ak uvažujeme okolo 14 - 18 miliónov korún na každú školu, tak to vychádza na 600 miliónov korún." A tie niet odkiaľ vziať. Rozpočet vysokých škôl podľa nového zákona o vysokých školách musí byť viaczdrojový. Nemôžu sa spoliehať len na štát. Juraj Sinay síce tvrdí, že tá snaha na školách je, súčasne ale dodáva: AUDIO: "Školy v súčasnej dobe sú veľmi ťažko pripravené na to, aby z mimorozpočtových prostriedkov zohnali taký veľký obnos, ktorý naskočil tak, že sme sa na to ani zvnútra nevedeli nijak pripraviť. Ak sa toto všetko upraví, budeme aj akční." Zhodou okolností odhadovaných 600 miliónov sa rovná odhadu celkovej sumy z príspevkov študentov, keby ich parlament akceptoval vlani pri schvaľovaní zákona o vysokých školách. A bolo by ich ešte viac - keby napríklad viac ako 130 tisíc študentov vysokých škôl prispievalo desiatimi tisíckami ročne, spoločný rozpočet univerzít by bol bohatší o 1,3 miliardy. A to už nie je taká zanedbateľná suma - aj keby šla z nej na sociálne štipendiá tretina. Lenže desať tisíc ročne, čo je tisíc korún mesačne, ešte slovenská spoločnosť nie je pripravená akceptovať. Problémom, zatiaľ riešiteľným, sú platy, ktorými sa pedagogickí pracovníci posúvajú do takzvanej zdravotníckej tabuľky, čo by pre každého malo znamenať niekoľkotisícový mesačný nárast na účte. Platová krížovka sa ale dá vylúštiť len na úkor rozvojových programov. Opäť Juraj Sinay: Minister školstva Martin Fronc chce garantovať z rozpočtu školstva minimálnu hranicu taríf pre pedagógov vysokých škôl. Všetko sa točí okolo peňazí, aj ony sa točia, len nie v takom meradle, aby sa vysoké školstvo na Slovensku nepasovalo rok čo rok s existenčnými problémami. Pritom svoje brány otvára napriek kritike stále viac - od začiatku deväťdesiatych rokov stúpol počet vysokoškolákov o osemdesiat percent. Aby mali pre svoje štúdium adekvátne podmienky, porovnateľné s kolegami v susedných krajinách, chce Slovenská rektorská konferencia podniknúť konkrétne kroky. Najbližší vysvetľuje jej prezident Juraj Sinay: AUDIO: "Budeme iniciovať v čo najkratšom čase stretnutie SRK s vládou SR, kde jedným z ťažiskových bodov bude, aby sme v čo najkratšom čase zvýšili podiel HDP na vedu, výskum a vysokoškolské vzdelávanie z hodnoty, ktorá je dnes 0,71 - 72 percent na úroveň jedného percenta, ak nie ešte viac." V čo najkratšom čase znamená aspoň horizont roku 2005. Priblíženie sa priemeru OECD má vláda aj vo svojom programovom vyhlásení, rovnako ako dôraz na vzdelanú spoločnosť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...