Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       31. január 2003 Americkí černosi a prisťahovalci z Afriky si nie vždy padnú do oka Martin Votruba, Pittsburgh Viaceré národy a národnosti v strednej Európe zažili a zažívajú na vlastnej koži jednostrannú či vzájomnú nenávisť. Jednou z nezmyselností takého skupinového postoja je predstava, akoby všetci členovia nejakej skupiny, do ktorej sa narodili, boli rovnakí, akoby sa dalo hovoriť jedným dychom a mať k všetkým rovnaký postoj. Na to, že to je celkom inak, pokazuje nielen rozumná úvaha, ale v Spojených štátoch napríklad aj nečakané súvislosti za posledné desaťročie rýchlejšie rastúceho počtu prisťahovalcov z Afriky. Americkí černosi si užili dosť rasizmu aj po porážke južanských otrokárskych štátov v 19.-tom storočí. Ako reakcia na pokračujúcu nevraživosť časti belochov sa u niektorých v posledných desaťročiach vyvinuli sklony k podobnému odmietaniu ľudí iného než černošského pôvodu, k skupinovej uzavretosti a k lipnutiu na dávnych krivdách. Tí najradikálnejší začali označovať za svoju pravú vlasť Afriku a budovať vo svojom vedomí ešte väčšie prekážky na ceste k úspešnému využívaniu tých možností, ktoré v dnešnej spoločnosti majú otvorené. Hoc sa to môže zdať protirečivé, práve u takýchto skupín amerických černochov narážajú niekedy priam na nepriateľstvo černošskí prisťahovalci z Afriky. Je to jeden z najvypuklejších príkladov nepodloženosti predstavy, že všetci príslušníci jednej rasy či národnosti patria do jedného vreca. Černosi z Afriky sa sem dnes mnohokrát prisťahujú po rokoch nádeje na lepší život, a zakrátko začnú mať strach o svoje deti, že by sa len kvôli farbe pleti mohli dostať do okruhu černošských žiakov z niektorých veľkomestských oblastí, ktorí vyrastajú v atmosfére ľahostajnosti k vzdelaniu a pohŕdania tými, ktorí k nim nepatria. No deti dnešných prisťahovalcov z Afriky neraz zisťujú, že si nájdu viac priateľov medzi belošskými spolužiakmi, kým americkí černosi sa v škole častejšie kamarátia len medzi sebou. Zradikalizovaní alebo zatrpknutí americkí černosi afrických prisťahovalcov obviňujú, že nechápu, aký tu bol v 19.-tom storočí útlak a vyčítajú Afričanom, že sú vlastne potomkovia tých černochov, ktorí tam pred 200-300 ostatných predávali do otroctva. Jedna americká černošská aktivistka nedávno po ceste do Afriky v rozhovore s novinármi povedala, že z niektorých tamojších učebníc dokonca vyplýva, akoby zajatci predávaní kedysi do otroctva boli menejcenní. V skutočnosti pravdaže pri vzájomnom neporozumení medzi časťou černošských Američanov a prisťahovaných Afričanov nejde o priehradu medzi akýmisi dvoma rasami či národnosťami, ale medzi skupinou ľudí, ktorí podobne ako iní prisťahovalci majú jasnejšie ciele a berú svoju budúcnosť rozhodnejšie do vlastných rúk, a usadenou skupinou s rozmanitými námietkami voči ostatnej spoločnosti. Ľudia povedzme z afrického Somálska majú ako prisťahovalci viac spoločné s prisťahovalcami povedzme z latinskoamerického El Salvadoru než s mnohými z domácich, bez ohľadu na to, akú majú farbu či výšku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...